Hovorili sme so stolnotenisovým odborníkom M. Bystričanom

RedakciaŠport7.11.2021

Hoci významná rekonštrukcia špecializovanej herne ŠKST Ružomberok bola zrealizovaná ešte vlani, slávnostne sa na Žilinskej ceste, aj za prítomnosti prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Antona Siekela, strihala páska až tento piatok (5. novembra). Pôvodné zámery totiž stroskotali na pandémii.

„Naša zmodernizovaná hala nie je dlho v prevádzke, len pár mesiacov. Veď kvôli covidu boli zatvorené všetky športoviská. Polroka tiež stáli stolnotenisové súťaže. Nestrácal som však vieru, že zrekonštruovaný stánok dáme oficiálne do užívania. Keď si niečo vytýčim, vždy sa to snažím aj dosiahnuť. Je to významný medzník. Verím, že bude novým impulzom pre mládež. Po korona pauze celkove potrebuje pritiahnuť, resp. vrátiť ´decká´ na športoviská,“ vravel dlhoročný stolnotenisový matador (funkcionár, medzinárodný rozhodca), momentálne čestný prezident ŠKST Ružomberok Marián Bystričan.

Smelo možno povedať, nový vnútorný i vonkajší dizajn malého ružomberského stolnotenisového chrámu je dieťaťom práve M. Bystričana, ktorý tvrdošijne išiel za svojim plánom, keď nedbal ani na žiadne prekážky. Pôvodne hodnota diela mala predstavovať 130 tisíc eur, no je ďaleko vyššia. „Dostali sme sa na cifru 218 tisíc eur. To bolo však ešte za lanských podmienok, teraz, pri náraste cien stavených materiálov sme približne na úrovni 400 tisíc eur,“ podotkol M. Bystričan. Nosným kameňom bola stotisícová dotácia od SOŠV, tiež 20 – tisícová injekcia od mesta. „Naše poďakovanie takisto patrí viacerým sponzorom. Pomohla nám akciová spoločnosť Mondi SCP, Vodárenská spoločnosť Ružomberok i ďalší, menší podporovatelia. Takisto spomenúť musím Žilinský samosprávny kraj.“

Pri milej udalosti sme sa vrátili aj trošku späť, do roku 1987, keď 4. decembra, za účasti predsedu Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesne výchovy Ernesta Demetroviča, tamojšia herňa po dobudovaní, dostala oficiálne „zelenú“. „Ani vtedy niečo presadiť nebolo jednoduché, avšak každá etapa má svoje špecifiká. Myslím si, že vybojovať rekonštrukciu bolo ešte náročnejšie. Na vrcholnej politickej scéne totiž chýba väčšia vôľa pomáhať športu. Som veľmi šťastný, že sa nám to podarilo. Ďalších pätnásť-dvadsať rokov by sme mohli náš stánok využívať bez väčšej investície,“ dodal M. Bystričan, ktorá v osemdesiatom siedmom bol už takmer dva roky šéfom „malej loptičky“ na Žilinskej ceste.