Ružomberský gólman Ivan Krajčírik v nedeľu vo víťaznom zápase proti Trnave (3:2) tak hasil gólový oheň pred svojou bránou, že až do zúfalstva privádzal hráčov súpera. Po senzačnom výkone, aj zo strany masmédií, nechýbali podpichovačky, či už sa s Liptovom nelúči. Opak je však pravdou. Dnes slovenský reprezentant do 21 rokov podpísal so svojim doterajším zamestnávateľom novú zmluvu, a do do konca sezóny 2025/2026.
Ďalší miľník vo vašej kariére, čo poviete?
„Netajím, tento krok už bol skôr naplánovaný, ale nevedeli sme sa stretnúť na podmienkach. Napokon došlo k dohode. Som rád, že v Ružomberku budem pokračovať a verím, že takisto zlepšovať sa. Nie je kde sa ponáhľať, všetko mám ešte len pred sebou.“
Ako si spomínate na svoj príchod do Ružomberka?
„Prestúpil som ako 14 – ročný starší žiak z Liptovského Mikuláša. Už vtedy sa mi zmena pozdávala a bral som to ako správny krok.“
Oprášite si aj svoj debut vo Fortuna lige?
„Došlo k nemu po troch rokoch od príchodu do klubu. Ako 17 – ročný som chytal proti Zlatým Moravciam a v Senici. Vtedajšiu suverénnu jednotku Matúša Macíka vyradili nejaké zdravotné problémy.“
Komu najviac vďačíte za svoj futbalový rast?
„Mal som šťastie na dobrých trénerov, už aj v Liptovskom Mikuláši, pričom každý mi niečo dal. V žiactve, v doraste, alebo v ružomberskom A mužstve. V seniorskej kategórii to je Ľuboš Hajdúch, tiež veľa som naučil od brankár Macíka, od neho som zbieral skúsenosti.“
V nedeľu ste sám priznal, že duel proti Spartaku bol zatiaľ váš životný, no druhej strane, ktorý zápas by ste zo svojej pamäti najradšej vymazali?
„Taký asi nebol. Samozrejme, vyskytli sa i chyby v niektorých stretnutiach, no postupne sa mi darilo ich odstraňovať. Vo Fortuna lige ťahám pol druha roka, a dáke extra zaváhania ani neboli. Snažím sa maximálne koncentrovať na každý zápas.“
Dvadsaťdva rokov a 63 štartov v našej elitnej súťaži. Čo na to poviete?
„Myslím si, že je to pekné číslo.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia