Liptovský futbalový zväz (LFZ) do svojej Siene slávy uviedol ďalších päť osobností zo zelených trávnikov. Antona Urgelu, Jána Hojzáka, Ľubomíra Košša a Imricha Magdoška z horného Liptova a Ružomberčana Jána Čača.
„Začínal som ako žiak v dvanástich rokov u ´Gefa´ Hofmana, so staršími chalanmi. Ja som ročník narodenia 1949, pričom ostatní boli zväčša ´štyridsaťšestky“. Potom nás trénoval Anton Červienka,“ rozhovoril sa J. Čačo. „Ďalej nasledoval dorast, kde som prešiel rukami viacerých trénerov. Ako 18 – ročný som v šesťdesiatom siedmom bol spolu s so šiestimi spoluhráčmi preradený do ružomberského A mužstva.“
V roku 1969 J. Čačo dostal povolávací rozkaz do Dukly Nováky. Tam sa však dlho neohrial a v základnej vojenskej službe pokračoval v Dukle Bohumín. Odtiaľ sa vrátil späť do svojho materského klubu. „Do roku 1977 som pravidelne nastupoval za ružomberské ´áčko´, potom ešte nasledoval rok a pol v B tíme. Pod koniec mojej hráčskej kariéry sa podpísali predovšetkým rozbité triesla. Ešte ako tak ma na trávniku držali injekcie od doktora Vladimíra Fábryho v Liptovskom Mikuláši,“ vravel ďalej niekdajší krajný obranca, ktorému nechýbala ani rýchlosť, či ofenzívny ťah dopredu.
Za jeho éry Ružomberok postúpil z krajských majstrovstiev najprv do divízie a hneď na to Slovenskej národnej ligy. V sezóne 1975/1976 pod taktovkou Jána Haspru, st. doslova klopal na bránu druhej československej ligy. „Na ten súťažný ročník človek nikdy nezabudne. Bol krásny, ale so smutným koncom. Spolu s ČH Bratislava Ružomberok bojoval o postup. V poslednom kole sme vyhrali v Nových Zámkoch 4:0 a náš rival doma zdolal úplne odovzdaný Liptovskom Mikuláši 5:0. Vtedy sa hovorilo ako o kúpenom zápase. Mali sme rovnaký počet bodov, lenže ČH o dva góly lepšie skóre a to rozhodlo.“
Keď obrazne zamkol hráčsku etapu, J. Čačo plynulo prešiel medzi trénerov. „Spolu, s už nebohým Dušanom Vierikom, sme si urobili najprv ´trojku´ a potom ´dvojku´, pričom na začiatku som v našom klube viedol B dorast.“ Pod Čebraťom bol pri dorasteneckých celkoch. Štyri sezóny sedel aj na lavičke u mužov v Ludrovej a dve v Liptovskej Štiavnici. Na záver svojej trénerskej kariéry krátky čas pôsobil v Likavke.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia