J. Chmúra hrával za Ružu a potom bol pri štarte futbalových tried

RedakciaŠport16.2.2021

V roku 2016 bola otvorená Sieň slávy Liptovského futbalového zväzu (LFZ). Pred niekoľkými dňami sa rozšírila o päť nových osobností regionálnej „koženej“. Jednou z nich je niekdajší ružomberský futbalista a neskôr tréner Jozef Chmúra (nar. 14. augusta 1943).

„Asi najkrajšie obdobie som zažil v Ružomberku. Dodnes si pamätám dátum svojho príchodu, bol to 2. január 1968. Do Kysuckého Nového Mesta, kde som vtedy hrával, prišiel ružomberský futbalový funkcionár Ján Hruška, že si ma tamojší klub vyhliadol. Neskôr ma nasledoval aj Ján Haspra,“ oprášil spomienky tichým hlasom Chmúra, ktorý posledné dva roky hrdinsky bojuje so zákernou rakovinou.

Pod Čebraťom futbalista, ktorý pochádzal zo Starej Bystrice, odohral päť sezón a bol pri troch postupoch tamojšieho áčka. Chmúra si zahral aj druhú najvyššiu československú súťaž. „Prišla základná vojenská služba a poslali ma do Rudej hvězdy Cheb. Ďalšiu kariéru som potom spojil s druholigovým Kysuckým Novým Mestom. S aktívnym futbalom som skončil ako 31 – ročný. V jednom zápase mi zlomili jabĺčko v kolene a bolo po všetkom,“ vravel ďalej čerstvý člen Siene slávy LFZ.

Keď v sedemdesiatom štvrtom Chmúra skončil s hráčskou dráhou, vydal sa na trénerskú cestu. „Najprv som bol pri ružomberskom A mužstve asistentom Jána Haspru. Potom prišiel posun k mládeži, viedol som aj miestny dorast, no najkrajšie spomienky mám na rozbeh športových tried na Základnej škole Rybárpole, kde som pôsobil ako šéftréner až do svojho dôchodku v roku 2003,“ dodal Chmúra, ktorého úplne poslednou futbalovou štáciou boli „dospeláci“ Svätého Kríža.

Ján Haspra, st. (nar. 1. novembra 1938), doslova legenda Futbalovej Ruže, ktorý hrával s Chmúrom v Kysuckom Novom Meste a potom v centre dolného Liptova, nám doslova plasticky vykreslil svojho niekdajšieho súputníka. „Jožo prestúpil do Ružomberka o dva mesiace skôr. On v riadnom zimnom prestupovom termíne a ja som prišiel v marci 1968. Bol to nevyspytateľný futbalista, dnes by sa o ňom hovorilo ako o rozdielovom hráčovi. Počas celého zápasu si dokázal udržať nervy na uzde, nikdy nezblbol ani v posledných minútach. Naopak, v týchto fázach strieľal góly. Mal vynikajúce krytie lopty, neskutočný, doslova šprintérsky odpich z miesta. Dostával do problémov obrancov, ktorí veľmi nevedeli na jeho pohyb reagovať. Často z toho potom boli na neho faul v šestnástke a pokutové kopy.“