Ján Haspra, starší oslávil osemdesiate narodeniny

RedakciaŠport7.11.2018

Jednoznačne radí k futbalovým legendám pod Čebraťom. Ján Haspra, starší 1. novembra oslávil osemdesiate narodeniny. Rodák z Topoľčianok vo farbách Zbrojovky Brno nastupoval aj I. československej lige. Potom ho zlanárilo Kysucké Nové mesto a v šesťdesiatomôsmom sa stal hráčom Ružomberka. O tri roky na to ho vážne zdravotné problémy donútili zavesiť kopačky na pomyslený klinec a hneď sa vrhol na trénerskú dráhu.

Keď si oprášite svoju hráčsku kariéru, čo navždy zostane zakódované vo vašej pamäti?

„Z toho pekného, v prvom rade sú to moje začiatky, bolo mi asi deväť-desať rokov, keď sme doma v Topoľčiankach deň, čo deň po skončení školy bežali na neďaleké ihrisko, tam sme často boli až do tmy. V tom čase nebolo na dedine veľmi čo robiť, preto vkuse nás držal futbal, no probovali sme aj iné športové aktivity. Samozrejme, nikdy z mojej pamäti nevymizne brnenská éra, moravská metropola sa stala mojou srdcovkou, v Zbrojovke som mal šťastie na fantastických ľudí okolo futbalu.“

Na čo nerád spomínate?

„Najhorší bol môj predčasný záver hráčskej kariéry. Nečakal som, že príde už tridsiatich troch rokoch. Roztrhnuté brušné svaly mi nedovolili ďalej pokračovať.“

Kto vás ku „koženej“ priviedol?

„Môj otec bol veľký fanúšik futbalu. Výraznejšie moje kroky ovplyvnil aj už nebohý starší brat Pavol Haspra, známy divadelný a filmový režisér. Len mimochodom futbal aktívne hrával aj brat Jozef, ktorý niekoľko sezón obliekal i dres Baníka Ostrava.“

Mimoriadne vratká je trénerská stolička. Čo z tejto epochy by ste zvlášť vypichli?

„Veľakrát som ružomberské mužstvo zachraňoval v súťaži. Išlo o akýsi folklór, keď bolo zle, vždy si v klube spomenuli na Haspru. Mali ma na blízku, bol som lacný a mohli sa spoľahnúť, že mužstvo v danej súťaži udržím. Z postupov si najviac cením ´vykopanie´ druhej ligy v sezóne 1992/1993. Bolo to po jedenásťročnom úsilí Ružomberka o návrat vyššie, asistenta mi vtedy robil Dušan Vierik, ktorý už nie je medzi nami. Pôsobil som aj pri staršom doraste a ten sme spolu so synom Janom v súťažnom ročníku 2005/2006 priviedli k republikovému titulu.“

Kedy ste ako tréner prežívali najkrušnejšie chvíle?

„Keď som v prvej či v druhej národnej lige cestoval s chlapcami na východné Slovensko, Nemám nič proti východu, naopak mám ho rád, no to sme už v autobuse prehrávali. Aj po rokoch sa napríklad tradovalo, že kto vyhral v Trebišove, mal väčší sviatok než narodeniny.“

Kedy ste zavŕšili svoje pôsobenie vo futbale?

„Pred piatimi rokmi, trénoval som do svojej sedemdesiatpäťky.“

Je známe, že pravidelne navštevujete zápasy Ružomberka, ale máte aj vo svete nejaký svoj klub?

„Fandím mužstvu, za ktoré hrá Lionel Messi, teda Barcelone. Kvôli Messimu, to je zázračný človek, ozajstný futbalový fenomén. V dávnej minulosti som bol veľkým priaznivcom ŠK Bratislava.“