Janeesa Jefferyová: Každú minútu ísť na plné pecky

RedakciaŠport12.2.2019

Výraznou osobnosťou v tíme ružomberských basketbalistiek je 27–ročná Američanka Janeesa „Chucky“ Jefferyová. Rodáčka z Colorada, ktorá má na svojom konte aj sedemnásť zápasov v WNBA v drese Liberty New York, vlani v lete zavítala na Slovensko.

S „Chucky“, ktorú si tréner Juraj Suja vybral za kapitánku družstva sme hovorili o jej doterajšej kariére spojenej s MBK Ružomberok, ale aj o tom, prečo nosí na drese číslo nula.

Všimli sme si, že aj z každého tréningu máte pasiu. Čo vy na to?

„Samozrejme, veď to je moja práca, som profesionálka.“

Aké pohnútky vás viedli dať košom všetkým ostatným cifrám a nastupovať s nulou?

„Keď som sa púšťala do vážnejšieho basketbalu, okolie mi dáko neverilo. Mnohí ľudia neočakávali, že sa dostanem do univerzitného tímu, že raz sa zo mňa stane profesionálna hráčka. Toto číslo znamená, že som sa naozaj z nuly posunula tam, kde som. Nulu som tiež videla na tričkách mojich obľúbených hráčov – Gilberta Arenasa či Russella Westbrooka.“

Bolo aj iné číslo pred nulou?

„Na univerzite som hrávala s dvadsaťtrojkou. To ma inšpirovala mimoriadna basketbalová legenda Michael Jordan.“

Ako sa z vás stala kapitánka MBK, čo zavážilo?

„Hneď po príchode do Ružomberka som na tréningoch tvrdo makala, snažila som sa stiahnuť tiež spoluhráčky, samozrejme, aj som s nimi komunikovala.“

Keď si zoberiete slovo v kabíne, či na palubovke, na čo sa zvlášť sústredíte?

„Ešte keď som nebola kapitánka, neraz som cítila potrebu dievčatám čo - to povedať. Dodať pozitívnu energiu, upozorniť na nejaké veci. Tak v tom pokračujem.“

Skúste nám to trochu vysvetliť, rozmeniť.

„Vždy hovorím, že všetko, čo robíme, treba robiť naplno. Keď sa hráčka dostane na ihrisko, musí každú minútu ísť na plné pecky. Ak sedí na lavičke, zase na sto percent žiť s tímom.“

Rozumejú všetky hráčky anglicky hovoriacej kapitánke?

„Áno. Poisťujem sa tým, že rozprávam pomaly a používam jednoduché vety.“

O ktoré slovenské slová ste obohatili váš slovník?

„Radka Stašová ma niečo naučila – super žena, dobré baby...“

Počas európskej anabázy, máte za sebou aj angažmány v Rumunsku a Maďarsku. Môžete s nimi porovnať aktuálnu slovenskú basketbalovú adresu?

„To je ťažké, iné prostredie, iné podmienky, iní ľudia. Teraz som v Ružomberku a si to užívam. Všetko je v poriadku, takisto baby a pri nás výborný tréner. Zatiaľ som zakaždým mala šťastie na dobrú tímovú chémiu, čo je veľmi dôležité.“

Ako ste vnímali divácku kulisu v Koniarni počas stretnutí Európskeho pohára FIBA?

„Pre mňa celý FIBA Cup znamenal novú skúsenosť. Kvalita tímov obrovská. Počas domácich zápasov atmosféra fantastická, doslova elektrizujúca. Diváci nás držali nad vodou, oni nám pomohli k zápasovým obratom.“

Bol v osemfinále francúzsky tím Gespe Bigorre Tarbes nad vaše sily?

„Doma sme ukázali, že aj takéhoto súpera vieme. Odvetný zápas bol trochu odlišný, zničila nás hlavne neskutočná ruka Princeovej. Myslím si, že družstvo v Tarbes odviedlo dobrú prácu, ostatné hráčky sme viac – menej stopli, ale Princeovej všetko padalo. Tarbes však nie je len o tejto Američanke, vo svojich radoch má niekoľko vysoko kvalitných hráčok. Vypadli sme s veľmi dobrým súperom, čo nie je hanba.“

Čo ďalej po skončení pohárovej cesty?

„Ja sa nikdy nepozerám príliš dopredu. Cez víkend nás čaká finálový turnaj Slovenského pohára v Bratislave, kde chceme uspieť. Potom celá naša koncentrácia musí byť zameraná na zisk titulu v domácej súťaži.“

Ružomberok dva razy sa stal európskym klubovým šampiónom, štrnásťkrát bol majstrom republiky, ale národný pohár ešte nezískal, viete o tom?

„Tak to je extra motivácia pre nás.“