Juraj Szunyog oslávil osemdesiate "narodky"

RedakciaŠport6.1.2021

Boli to sedemdesiate a osemdesiate roky, keď dianie na ružomberskej škvárovej dráhe a v priľahlých sektoroch mali pod palcom dvaja špičkoví tréneri – Peter Obdržálek, ktorý cepoval predovšetkým šprintérov a skokanov a odborník na stredné a dlhé trate Juraj Szunyog. Kým Obdržálek 14. júna 2014 už odišiel na druhý svet, Szunyog 1. januára dovŕšil osemdesiatku.

„Aj keď som sa narodil na Nový rok, vlastný, už zaužívaný kolorit som vždy absolvoval na Silvestra. Najprv som si išiel zabehať a potom vykúpať sa, za ružomberských čias do Hrabovskej nádrže a po presťahovaní do Liptovského Hrádku, je to rieka Belá. Navyše pri nej máme aj chatku a záhradku,“ prezradil náš jubilant.

Rodák z hraničného mesta Sátoraljaújhely, ktoré pred 2. svetovou vojnou patrilo Československu, ale počas nej Maďarsku, vyrastal v Kráľovskom Chlmci. Kráľovnej športu sa začal vážnejšie venovať až počas štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, kde si zvolil aprobáciu telesná výchova – matematika. Na premiérovej Československej univerziáde v roku 1961 v Hradci Králové získal bronz na 3000 m v osobnom rekorde 8:37,8 min., podobne na druhej v Košiciach 1963, medzitým vyhral v Bratislave akademické majstrovstvá ČSSR na 5000 m (15:07,2) a aj majstrovstvá slovenských vysokých škôl. V roku 1963 bol držiteľom najlepšieho slovenského výkonu v behu na 3000 m prek. (9:53,2 min.).

Do povedomia ružomberskej športovej verejnosti sa vklínil po príchode na Strednú priemyselnú školu strojnícku. „Vtedy bol systém umiesteniek. Keď sme sedeli, voľných miest bolo pár, no oslovil ma Ružomberok. Poznal som Málinô Brdo, kde sme chodili na lyžiarske výcviky,“ rozprával Szunyog. „Na priemyslovke som sa snažil získať študentov pre pravidelné športovanie, zvlášť pre beh. Prvými mojimi zverencami boli dokonca tretiaci Pavol Kubáň a Jozef Mláka. Tak som sa dostal aj na ružomberský štadión, kde vtedy celú atletiku mal pod palcom Peter Obdržálek. Obdivoval som, ako sa z človeka, ktorý nebol z nášho fachu a nikdy ani aktívne nešportoval, môže stať uznávaný atletický odborník.“

Najprv z Imricha Ráka, ktorý navštevoval tamojšie Stredné odborné učilište textilné „urobil“ dvojnásobného československého šampióna v doraste v behu na 2000 m prek. a potom z jeho partie mimoriadne vyčnievali predovšetkým dve „baby“ - Vlasta Babecová, neskôr Holubová a Ivana Môciková. Babecová skončila trinásta na juniorských majstrovstvách Európy na 1500 m, stala sa majsterkou Československa v krose a osemnásobnou slovenskou šampiónkou (800 m, 1500 m, cezpoľný beh). Môciková získala štyri slovenské „dospelácke“ tituly a federálny v maratóne.

V osemdesiatom ôsmom Szunyog odišiel bývať do Liptovského Hrádku. Tu učil na miestnom gymnáziu a ešte predtým na Vojenskej akadémii. Na týchto adresách tiež zanechal výraznú mimoškolskú stopu.