Keď sa prepisovala história v bráne čaroval Ľ. Hajdúch

RedakciaŠport29.5.2021

Veľkou oporou ružomberského mužstva, ktoré pred pätnástimi rokmi dosiahlo „double“, keď získalo titul a pohárovú trofej, bol medzi žrďami Ľuboš Hajdúch, ktorý v súčasnosti má na starosti seniorských gólmanov pod Čebraťom.

Hajdúch, ktorý do Liptova prestúpil z Levíc, dlhšie čakal na svoju príležitosť. No keď prišla, chopil sa jej bravúrne. „Prvé zápasy v sezóne 2005/2006 bol ešte v bráne Ján Mucha, ten potom zakotvil vo Viktórii Plzeň. Ja som nastúpil v 3. kole, keď mužstvo po predchádzajúcich dvoch prehrách, zdolalo Nitru 2:0. Od tohto zápasu sme sa odrazili a zbierali body. V tridsiatich troch stretnutiach sa mi podarilo vychytať tuším šestnásť núl. Chýbal som akurát v poslednom kole, keď už o prvenstve v lige bolo rozhodnuté. Doma s Trenčínom (3:0), dostal príležitosť Roman Smieška. Mňa stopol zápal dutín a liečba antibiotikami. Bol to najvydarenejší futbalový rok v mojej kariére,“ rozhovoril sa 41 – ročný Hajdúch.

Ružomberok vo svojej suverénne najúspešnejšej sezóne inkasoval (v 36 „majstrákoch“) len 28 gólov, z toho Hajdúch dvadsaťštyri. „Mali sme úžasnú obranu, tá mi neskutočne pomáhala. Na pravej strane hrával Jirko Pospíšil a potom aj Matej Siva. Stopérske posty zastávali Jozef Dvorník a Matej Laurinec, dvojica, ktorá v lige nemala konkurenciu. Na ľavom kraji nastupoval David Kotrys. Všetko to boli nekompromisní chlapi, no zároveň veľmi féroví futbalisti,“ vravel ďalej Hajdúch.

Niekdajší skvelý brankár dodnes má v živej pamäti aj penaltovú drámu vo finále Slovenského pohára (9. mája 2006) so Spartakom Trnava na bratislavských Pasienkov. „Aj na konci predĺženia bol stav 0:0, a tak nasledoval penaltový rozstrel. Prehrávali sme už 1:3, potom Rudo Urban znížil na 2:3. V ďalšej sérii som vychytal Kopúneka a po Dovičovičom vyrovnaní aj Ďuriša. V závere trnavský Hrabal prekopol bránu a rozhodujúcu jedenástku premenil Honza Nezmar.“

Značný podiel na zlatej sezóne mal vtedajší kouč liptovského kolektívu Čech František Komňacký. „Nezaprel sa, že je pedagóg, to učiteľstvo mal v krvi. Hneď na začiatku nastolil nejaké pravidlá. Predtým naše mužstvo mávalo strašne veľa kariet, tiež sme pykali za vylúčených hráčov. Nástupom trénera Komňackého sa celková disciplína až neuveriteľne otočila. Za celý ročník nikto nebol vylúčený i kartových napomínaní bolo minimum. Zbytočne sa nefaulovalo. Takže mužstvo, až na nejaká zranenia stále bolo kompletné, v plnej sile,“ vybavil si ďalšiu spomienku Hajdúch, ktorý má na svojom konte i päť reprezentačných zárezov. Jednoznačne najpamätnejší sa spája so štadiónom Stade de France v Paríži, kde Slováci urobili dieru do svete, keď zdolali domácich Francúzoch 2:1 a Hajdúch mal svoj veľký deň.