Krajčírikov návrat ako hrom, Trnava si vo finiši na ňom vylámala zuby

RedakciaŠport5.9.2022

Včerajší duel 9. kola Fortuna ligy MFK Ružomberok – Spartak Trnava bol o veľkej prevahe hostí, ale cenné tri body zostali pod Čebraťom – 3:2. Klobúk dole pred domácimi strelcami, Štefanom Gerecom, Máriom Mrvom a Martinom Regálim, avšak po záverečnom hvizde hlavného arbitra Petra Ziembu, všetci domáci hráči mohli ruky, nohy bozkávať svojmu brankárovi Ivanovi Krajčírikovi, ktorý bol najlepším mužom zápasu.

Po šesť zápasovej výluke, kvôli zraneniu ste zase stáli medzi žrďami. S akými očakávaniami bol spájaný tento comeback? - znela prvá otázka na 22 – ročného ružomberského gólmana.

„Veľmi som si, želal, aby mi tento zápas vyšiel. Veď, hotoval som sa naň dosť dlho. Som rád, že tri body zostali doma a bol to aj dobrý výkon z mojej strany.“

Ani chvíľu ste sa nenudili, čo poviete?

„Predovšetkým na konci bolo práce až – až. No dosť i počas celého stretnutia. Áno, zapotil som sa. Veru, na podobný zápas sa ani nepamätám. Bol najťažší v mojej kariére. Ale napokon super.“

Ako ste duel videli z brány?

„Našej hre chýbalo asi viac agresivity v súbojoch. Opäť sa ukázalo, že naďalej musíme pracovať na zlepšení presnosti prihrávok. Trnava bola lepšia, zbierala druhé lopty. Lenže efektivita bola na našej strane.“

V infarktovom závere ste skoro stále čelili tlaku Spartaka. Ako ste to prežívali?

„Určite to neboli jednoduché minúty. Trnava mala šance, pred bránu lietali centre.“

Ktorý zákrok si najviac vážite?

„Všetky“.

Ktorý bol najťažší?

„Asi dva za sebou v závere, keď ma potriafal Boateng.“

Pri druhom inkasovanom góle to trochu vyzeralo na nedorozumenie s Mrvom, čo vy na to?

„Myslel som si, že Majo loptu odkopne, no mohol som ju aj ja zachytiť. V podstate aj prvému gólu sa azda dalo zabrániť. To boli dve také mikrochybičky.“

Spartak mal navrch, no odchádzal s prázdnymi rukami, ako to vnímate?

„Vyhráva ten, kto dá viac gólov, čiže je efektívnejší. Futbal sa nehrá na držanie lopty.“

Aké slova po stretnutí zazneli z úst brankárov Ľuboša Hajdúcha na vašu adresu?

„Povedal, že výborný zápas, že tak to má vyzerať.“

Už ste celkom zdravotne v poriadku?

„Áno, na sto percent. Mohol som už nastúpiť aj v Zlatých Moravciach, no ešte som nechcel.“

Sám ste sa už pýtali do brány?

„Tak by som to nepovedal. Celý týždeň som sa dobre cítil na tréningu a tešil som sa návrat.“

Takže oddychu už bolo asi dosť?

„Bolo to pre mňa ťažké a náročné obdobie. Taký mesiac neprajem nikomu. Som rád, že je to za mnou.“

Užili ste si tiež ďakovačku.

„Keď celý štadión skandoval moje meno, bolo to úžasné.“