V záverečnom kole fortunaligovej nadstavby o 7. - 12. miesto futbalisti MFK Ružomberok prehrali v Žiari nad Hronom s Pohroním 0:1 a vo svojej 24. sezóne v najvyššej súťaži skončili na 8. mieste. Pre Mateja Čurmu to bol 78. fortunaligový duel v kariére a zároveň posledný v ružomberskom drese. Aj o tom sme hovorili s 25 – ročným obrancom.
Ako ste videli sobotňajší?
„V úvode išlo skôr o medzišestnástkový futbal. Všetko sa zmenilo po vylúčení Lukáša Kojnoka. Od tohto momentu sa dlho hralo viac – menej na jednu, a to našu bránu. Pohronie bolo aktívnejšie, bolo vidno, že veľmi chce zabodovať. Škoda, že sme sa so sezónach nerozlúčili radostnejšie, s barážou.“
Ružomberok 65 minút riadneho hracieho času musel zvládnuť len s desiatimi hráčmi, bolo to príliš značné sústo?
„Áno, išlo o veľmi náročný úsek, po fyzickej i psychickej stránke. Strata jedného hráča veľa spraví. Keď sa útoky na vás valia, nezostávajú sily na prechod do útoku. Navyše, ešte bolo treba streliť aj gól.“
Keď sa Pohronie v 49. min. ujalo vedenia, zdalo sa, akoby sa čiastočne uspokojilo, čo vy na to?
„Aj ja som mal podobný pocit. Domáci sa trochu stiahli a vyčkávali. Prioritne sa snažili udržať výsledok.“
Dozvedeli sme sa, že v sobotu skončila vaša hráčska misia pod Čebraťom, prečo?
„Áno, môžem to len potvrdiť. Do 31. mája 2021 mám zmluvu s ružomberským klubom. Na ďalšom pokračovaní spolupráce nedošlo k dohode, takže musím riešiť svoju budúcnosť.“
Už sa vám niečo črtá?
„Dačo áno, no nič ešte nie je definitívne.“
Vybavíte si ešte svoj príchod do Ružomberka?
„Jasné, mal som vtedy štrnásť rokov a hrával som za Lokomotívu Zvolen. Oslovili ma mládežnícki tréneri Róbert Hazucha a Ivan Hvoľka, spolu s vtedajším funkcionárom, už nebohým pánom Vendelínom Knihom. Prišla ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť.“
Čo vám z ružomberskej éry asi navždy zostane v pamäti?
„Hoci sa vyskytli i nejaké negatívne veci, celé obdobie hodnotím vysoko pozitívne. Za desať a pol roka človek nabral strašne veľa skúseností. Zažil som množstvo krásnych chvíľ, dve tretia miesta vo Fortuna lige, dvakrát finále Slovenského pohára, či štarty v európskej pohárovej súťaži. Veru, odchádzam s kopou nádherných spomienok.“
Keďže nedošlo k dohode na ďalšom kontrakte, sú aktuálne pocity zmiešané?
„Musím pritakať. Ružomberok sa stal mojim druhým domovom, našiel som si tu strašne veľa kamarátov, stretol svoju priateľku z neďalekej Komjatnej. Kde – čo mi prechádza hlavou, ale asi prišiel čas, posunúť sa ďalej.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia