Na facebooku MFK Ružomberok zaujímavým a kreatívnym vlastným videom zaujala hráčka druholigového družstva žien spod Čebraťa Monika Unzeitigová. To bol aj impulz pre náš rozhovor s 19 – ročnou futbalistkou.
Aké pohnútky vás viedli k tomuto kroku?
„Video som pripravovala do školy, na skúšku z predmetu audiovizuálna tvorba.“
Čo študujete?
„Som v 1. roč. Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde navštevujem odbor markentingová komunikácia.“
Hneď v úvode je najprv záber na cestovný lístok a vzápätí na odchádzajúcu vlakovú súpravu zo stanice, prečo?
„Témou spracovaného videa bolo vlastné hobby. Keďže u mňa je to futbal, zostrihala som zábery z tréningov a použila som takisto nejaké fotky zo zápasov. Na tréningy do Ružomberka, alebo Ľubochne, dochádzam po železnici z Liptovského Mikuláša, preto som do mojej práce zakomponovala pohľad na vlak. Už cesta, čiže presun na tréning, je neoddeliteľnou súčasťou môjho športového koníčka.“
Prejdime k futbalu, prečo práve tento skôr chlapčenský či mužský šport, ste si zvolili?
„Mňa zaujal, chytil ma. Už keď mi bolo štrnásť.“
Od začiatku hrávate za Ružomberok?
„Som Mikulášanka a pred piatimi rokmi som začínala s chlapcami v Liptovskej Ondrašovej. Po roku som prešla medzi ružomberské dievčatá.“
Sezóna 2020/2021 sa vám poriadne ani nezačala a už jej COVID-19 vystavil stopku. Čo na to poviete?
„Áno, je to smutné, lenže situácia v spoločnosti je taká, ako je, absolútne neobvyklá. Takisto si nenavyberáme. Momentálne nemôžeme trénovať ani po skupinkách, lenže hýbeme sa a športujeme individuálne. Naša kapitánka Monika Adamčiaková prišla so zaujímavou a motivačnou výzvou. Za každú aktivitu, ktorú odrobíme, môže hráčka získať určitý počet bodov. Na konci sa všetko sčíta a víťazku čaká aj cena.“
Čo všetko sa bodovo kapitalizuje?
„Tých možností je viac, sú obsiahnuté v jednej tabuľke. Napríklad za 5 km behu vonku si pripíšete tri body, za hodinu domáceho cvičenia dva, rovnako za päťkilometrovú turistiku. Je to veľmi dobrý nápad.“
Ako vás v role futbalistky prijali spolužiačky na ´výške´?
„Ešte sme sa nestačili ani zoznámiť a sme cestovali domov. V škole som bola len dva týždne.“
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia