Prvý raz to bolo rok 2016, keď Liptovský futbalový zväz (LFZ) vyhlásil osobnosti, ktoré zároveň uviedol do svojej Siene slávy. Štyrikrát sa tak udialo v rámci slávnostného vyhlásenia Jedenástky roka LFZ a jeho ankiet. Prostredníctvom oficiálnej zväzovej stránky sme spoznali ďalšie regionálne futbalové osobnosti. O tom, ako budú títo ľudia verejnosti predstavení a tiež ocenení, bude náš futbalový orgán rozhodovať po uvoľnení súčasných protipandemických opatrení.
Do Siene slávy pribudli z horného Liptova niekdajší dlhoročný brankár Liptovského Mikuláša Ján Macík, niekdajší hráč, ktorý pôsobil aj v Ružomberku a potom tréner v Dúbrave, v Ľubeli, či Svätom Kríži Branislav Urban, v minulosti stopér (aj s ružomberskou a mikulášskou brázdou) a naposledy tréner Svätého Kríža Jaroslav Priechodský a dvaja Ružomberčania Jozef Chmúra a Gustáv Mataj.
Jozef Chmúra (rok nar. 1943) – rodák zo Starej Bystrice obliekal aj dres Rudej hvězdy Cheb, takisto pôsobil v druholigovom Kysuckom Novom Meste. Ako hráč pod Čebrať prišiel v roku 1968 a v ružomberských farbách na poste stredného záložníka odohral päť sezón. Po skončení aktívnej kariéry robil asistenta trénera A mužstva, viedol dorast a šéfoval športovým triedam na Základnej škole Rybárpole. Na futbalový dôchodok odišiel v roku 2003.
Gustáv Mataj (rok nar. 1949) – dlhé roky bol neoddeliteľnou súčasťou ružomberského futbalu, ako tajomník klubu, technický vedúci A mužstva, tiež B mužstva. V roku 2013 začal pôsobiť ako manažér mládeže v OFK Bešeňová s víziou v dedine vybudovať mládežnícku pyramídu. Na novom pôsobisku sa ujal tiež trénerskej práce s najmladšou zmenou, pre ktorú organizuje aj viaceré zaujímavé halové turnaje.
Doterajšie mená v Sieni slávy LFZ
2016: Miroslav Kusý, Ladislav Grešo, Ján Kováč.
2017: Peter Kuniak, Vojtech Olos, Vojtech Žihlavník, Peter Gúzy.
2018: Pavel Mejcher, Štefan Meľuch, Marián Kuchárik, Ján Plávka.
2019: Ján Haspra, st. Anton Škorupa, Július Eliaš, in memoriam Štefan Šeffer.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia