Marek Považan píska od štrnástich rokoch

RedakciaŠport27.2.2019

Na slávnostnom galavečeri Grassroots futbalu v Senci, aj za prítomnosti prezidenta SFZ Jána Kováčika, prevzali ocenenia za rok 2018 laureáti dvadsiatich dvoch individuálnych kategórií. Premiérovo si ceny odnieslo aj kvarteto najlepších regionálnych arbitrov v mládežníckych súťažiach. Za Stredoslovenský futbalový zväz bol vyhodnotený 20 - Ružomberčan Marek Považan, ktorému sme pri tejto príležitosti položili pár otázok.

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že budete ocenený?

- Bol som milo prekvapený, že komisia rozhodcov SsFZ vybrala práve mňa. Je to zároveň veľké povzbudenie do ďalšej rozhodcovskej činnosti.

Aké pohnútky vás viedla vydať sa práve na rozhodcovskú dráhu?

- Obaja moji starší bratia Tomáš a Dávid Balážikovci pískali, takže stiahli aj mňa, keď som dovŕšil štrnásť rokov.

Aké boli prvé kroky v takom mimoriadne mladom veku?

- Samozrejme, začínal som v najnižšej súťaži, vtedajšej tretej triede, dnešnej ôsmej lige. Pamätám si, že prvý raz mi prišla delegačka na stretnutie Liptovská Osada – Liptovské Revúce, kde som bol v role asistenta. Vo treťom zápase už bol zo mňa hlavný rozhodca.

Momentálne v akej súpiske je vaše meno?

- Na jar začnem druhý polrok v štvrtej lige dospelých. Už predtým, keď som patril do V. ligy, som niečo odrozhodoval aj v tejto súťaži.

Určite každý, zvlášť mladý arbiter má svoj plán, svoj sen, Aké želanie spájate s najbližším obdobím?

- Jednoznačne je to postup do tretej ligy, kde by som sa rád špecializoval ako asistent. A vzdialenejšie plány? Určite dostať sa do súťaží Slovenského futbalového zväzu – najprv do druhej a potom do Fortuna ligy. Nezakrývam snívam aj o medzinárodnej úrovni.

Máte, alebo mali ste nejaký vzor?

- Asi najviac som vnímal našich výnimočných asistentov Romana Slyška a Martina Balka, ktorí to dotiahli aj na majstrovstvá Európy či na Ligu majstrov.

Kedy je rozhodcovi najťažšie?

- Po každom zápase si pre seba vyhodnocujem vzniknuté kritické situácie. Premietam si ich v hlave a analyzujem, či som dáku chybu neurobil. Vtedy je človekovi najhoršie, keď zistí, že určitá vec sa dala vyriešiť lepšie.

Stalo sa, že vám nejaký zápas zobral aj spánok?

- Na začiatku som všetko mimoriadne intenzívne prežíval. Bol som zapálený, každé stretnutie som chcel zvládnuť bez chyby... Raz sa mi stalo, že som neodmával ofsajd a bol z toho gól. Vďaka nemu mužstvo vyhralo 2:1. Svojou chybou som ovplyvnil výsledok, dlho do noci som nad tým rozmýšľal.

Skúsili ste futbal aj ako aktívny hráč?

- Od šiestich do trinástich rokoch, čiže od prípravy až po kategóriu starších žiakov som bol v ružomberskom klube.

Čomu sa v súčasnosti venujete mimo futbalu?

- Momentálne som zaneprázdnený školou. Na Trnavskej univerzite študujem právo. Pripravuje sa na štátnicu, píšem bakalársku prácu.