V súťažnom ročníku 2018/2019 sa s 37 „trefami“ stal najlepším kanonierom V. ligy dorastu. V aktuálnej, predčasne stopnutej sezóne, mal po jeseni status top strelca dokonca v dvoch rebríčkoch, znovu v dorasteneckej spoločnosti (20 gólov) a aj v šiestej ligy mužov, keď 19 – krát trafil „do čierneho“. Futbalista 1. OFC Liptovské Sliače Erik Mikulec vážne atakoval dve individuálne méty. „Predpokladám, že vo svojej kategórii by som bol obhájil strelecký primát, no medzi ´dospelákmi´ by to bolo určite ťažie. Momentálne mi nič iné nezostáva, len si počkať na ďalšiu sezónu,“ konštatoval 18 – ročný útočník.
Skromný futbalista je postrachom pred gólmanov súperov, no veľa nechýbalo a už by sme o ňom verejnosť ani nepočula. „Bol som hráčom Ludrovej, lenže keď som stále iba sedel na lavičke, chcel som navždy s futbalom ´seknúť´. Už ma to nebavilo. Vtedy ma oslovil tréner Ľubomír Pasch, či by som to nechcel skúsiť v doraste v Liptovských Sliačoch. Bolo to pred sezónou 2018/2019 a odvtedy pravidelne hrávam. Veru, bol to dobrý krok,“ prezradil Erik.
Mužský futbal v Liptovských Sliačoch po vypadnutí z V. ligy sa ocitol v existenčnej situácii, hrozil mu až kolaps. Napokon sa novému koučovi Romanovi Plávkovi podarilo vyskladať mladý ambiciózny „mančaft“, ktorý veľmi milo prekvapil a po prvej „polke“ sezóny v najvyššej liptovskej súťaži trónil na druhej pozícii, s rovnakým počtom bodov (30), ako polčasový líder Liptovský Ján. „Samozrejme, štve ma, že sme nemohli dohrať sľubne rozbehnutú súťaž. Možno by sme to dotiahli aj na prvé miesto. Ťažko ale teraz hovoriť, čo by bolo. Všetko je anulované a musíme sa prichystať na ďalšiu sezónu. Myslím si, že celý kolektív zostane pokope, chalani chcú pokračovať. Veď vytvorila sa veľmi dobrá partia.“
Obávaný zakončovateľ si však momentálne dal úplnú pauzu od „koženej“. „Keď sa zatvorili školy a aj ihriská, začal som pracovať. Najprv som chodil s mamou sadiť stromčeky, no keď tam kvôli koronakríze nastali ekonomické problémy a neboli peniaze na výplaty, prešiel som k bratovi Rasťovi, ktorý robí pilčíka v hore. Je to poriadna fuška, tam si tak zamakám, že na nejaký šport ani nepomyslím. Keď človek ťahá na ľane strom, taký záber nemá ani na tréningu. Som rád, že si môžem zarobiť. Aby to nebolo všetko, keď šichta skončí, zase až do večera pomáham Rasťovi, ktorý v Ludrovej prerába rodinný dom. Takže nemám ani čas myslieť na to, že momentálne nehrám. Keď sa ale znovu rozbehne futbalový život, rád sa na ihrisko vrátim,“ uzavrel mladý futbalista, laureát Jedenástky LFZ za rok 2019 a v „civile“ študent 3. ročníka Strednej odbornej školy polytechnickej v Ružomberku.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia