Futbalisti MFK Ružomberok aj včera v Žiline, kde vyhrali 2:0, potvrdili, že ich postavenie v tabuľke nie je náhodné. Už v jeseni tréner Peter Struhár vyprofiloval vážneho adepta na pohárovú „Európu“. V jarnej časti mužstvo minimálne drží svoju jesennú fazónu. V prvej štyridsaťpäťminútovke pod Dubňom ju dokonca preskočilo. K stretnutiu 4. kola nadstavbovej časti Fortuna ligy o titul sme sa vrátili s ambicióznym 38 – ročným ružomberským koučom.
Predtým boli zápasy, keď sa vaše motory zahrievali dlhšie, no v Žiline išlo o parádnu jazdu od začiatku, čo vy na to?
„S takýmto konštatovaním musím len súhlasiť. Včera v prvom polčase to boli motory lietadla. Išlo o strašné pecky. Chlapci si všetky naše slová a pokyny zobrali vzorovo k srdcu. Vynikajúco zápas otvorili, okrem efektivity, za tento úsek sa im nedá absolútne nič vytknúť. Myslím si, že súpera sme vlastným spôsobom boja zaskočili.“
Možno povedať, že išlo o najlepšiu štyridsaťpäťminútovka počas vášho doterajšieho ružomberského angažmánu?
„Áno. Bola radosť sa na chlapcov pozerať. A hralo sa vonku, v Žiline.“
Chalani sa tlačili do koncovky, do streľby, také boli predzápasové inštrukcie?
„Na niečo podobné sme sa celý týždeň pripravovali a teší ma, že mužstvo všetko prenieslo aj do zápasu. Bolo vidno, ako všetkým do jedného zápas chutil.“
Už v prvom polčase boli „šošoni“ zrelí na rozhodujúci knokaut, lenže prežili. Čo vám cez prestávku preblesklo mysľou, nepripúšťali ste si, či vaše mužstvo bez streleného gólu tak trochu neurazilo futbalovú šťastenu?
„Určite, nejaká obava bola, ale nechcel som dáko svoje pocity prenášať na hráčov. Priznám sa, v nejakej 30. min. som už bol trochu nervózny. Zakričal som chalanom, že treba dostať loptu do súperovej siete a je jedno, akým spôsobom. Jednoznačne sme potrebovali byť efektívnejší. Mali sme veľa striel, aj na bránu. Futbal niekedy dokáže byť krutý, keď lepšie mužstvo doplatí na nevyužité šance. Chvalabohu, teraz sa tak nestalo.“
Ako ste vnímali návrat na ihrisko režiséra hry Mateja Kochana?
„Hráč sa svojej roly zhostil veľmi dobre. Akurát bolo otázkou, či po zranení vydrží celý zápas. Matej sám, po polčase neskrýval obavy, či to zvládne. Musím ho len pochváliť, po dlhšom výpadku bol skvelým dirigentom našej hry, pričom mal tiež veľký podiel na druhom góle.“
Čo poviete na čerstvého reprezentanta Martina Regáliho, akoby by mu po zraze „nároďáku“ futbal ešte viac chutil?
„Už na predzápasovom tréningu vo štvrtok bolo vidno, že Martin má veľký apetít. Reprezentačný debut iba posunul jeho sebavedomie, čo potom pretavil do ligového zápasu. Strašne som Martinovi prial, aby sa konečne gólovo presadil. Dlhší čas na góly svojim spoluhráčom len prihrával. Napokon sa mu to aj podarilo. Verím, že ho to ešte viac nakopne.“
Druhý polčas mal iný priebeh, zmenili ste cez prestávku taktiku?
„Ani nie. Dalo sa však očakávať, že domáci tréner bude niečo skúšať. V tréningoch sme sa pripravovali na dva žilinské systémy. Aj na hru s tromi i štyrmi obrancami. V druhej ´polke´ sme si na súpera trochu počkali, chceli sme mať vpredu väčší priestor, a to sa aj vyplatilo. Práve v zlomovom zápasovom úseku sme išli do vedenia.“
Momentálne Ružomberok o dva body predstihol doteraz druhú Trnavu, udržíte si túto pozíciu aj po nedeli, po stretnutí Spartaka so Slovanom?
„Myslím si, že áno.“
Takže ako dlhoročný Slovanista budete asi fandiť „belasým“, čo vy na to?
„Teraz som Ružomberčan, no inak fandím Slovanu, veď na Tehelnom poli som aj niečo odohral. Slovanista som aj z druhého dôvodu, keď ako amatér pôsobím v štvrtoligovom Slovane Žabokreky . Mimochodom, a zajtra hráme v Bešeňovej.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia