Šéf ružomberskej kabíny Ján Maslo si pred včerajším zápasom s Dunajskou Stredou (1:2) prevzal dres s číslom 300, ktorý mu odovzdali zástupcovia klubu Milan Bezák a Erik Kendera. V 6. kole, v domácom dueli proti Michalovciam (0:0), sa rodák z Oravy, ktorý pod Čebrať prišiel ako mládežník, vyšplhal na kótu tristo štartov v našej najvyššej súťaži. „Ubehlo to ako voda, no hádam ešte nejaký čas potiahnem,“ prehodil 35 – ročný stopér na margo svojho prvoligového „everestu“.
Maslo bol včera aj autorom kontaktného gólu Ružu (na 1:2), ktorým vykresal šancu aspoň na zisk bodu. Napokon však zostalo len pri plamienku nádeje, ktorý domáci tím už viac nerozdúchal. I keď za predvedený výkon by si takúto odmenu bol zaslúžil. „Bola tam skrumáž, našla ma odrazená lopta a zblízka som ju nejako preloboval do siete,“ opísal kapitán MFK gólový okamih zo 68. min. a pridal tiež svoj hodnotiaci pohľad na zápas: „Myslím si, že ani prvý polčas nebol z našej strany zlý. V druhom sme mali viaceré šance, no napokon o výsledku rozhodla efektivita. Stretnutie ukázalo, že máme na čom stavať. Kondične sme na tom dobre, kvalitného súpera sme dokázali pritlačiť. Zráža nás ale nepremieňanie šancí a tak prichádzame o body.“
Na ľavom krídle v domácom tíme operoval Martin Rymarenko, ktorý len pred pár dňami prišiel do centra dolného Liptova na hosťovanie práve z Dunajskej Stredy. „Keď som v minulosti nastúpil proti bývalému klubu, nehralo sa mi dáko dobre. Teraz som sa cítil fajn, nepociťoval som ani žiadnu nervozitu,“ vravel 22 – ročný futbalista. „Celkove však moje pocity sú zmiešané. Túžil som po víťazstve, tak ako každý náš hráč na ihrisku. Neboli sme horším tímom, len škoda nevyužitých možností. Narátal som tri-štyri vyložené šance, súper mal asi tri. Určite sme si nezaslúžili prehrať. V úvodných pätnástich minútach bol v našich radoch prílišný rešpekt zo súpera, ale potom sme boli DAC – u minimálne vyrovnaným protivníkom.“
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia