Na J. Vengloša si zaspomínal B. Kasanický

RedakciaŠport28.1.2021

Slovensko je malé a len málo rodákov si vybudovalo medzinárodné renomé. Jedným z nich bol ružomberský rodák Jozef Vengloš, ktorému v utorok (26. januára) dotĺklo srdiečko.

Slovenský futbalový tréner 20. storočia, čestný občan Ružomberka, tiež držiteľ a najvyššieho vyznamenanie FIFA „Za zásluhy" (Order Of Merit), v centre dolného Liptova študoval na Strednej priemyselnej škole textilnej. Do tej istej budovy, ale na opačnej, východnej strane, na „strojárinu“ chodieval aj Branislav Kasanický, takisto bývalý ružomberský futbalista, tiež atlét, neskôr stolný tenista a dlhoročný funkcionár.

„Samozrejme, že sme si tykali, veď sme sa poznali zo školy. Párkrát sme sa stretli na stredoškolských hrách v atletike. Jožo, ktorý bol o necelé dva mesiace mladší, veľmi slušne behával, na dráhe, či na bežkách. Na atletických súťažiach zväčša štartoval na 1500 m. Hoci som takisto inklinoval k dlhším tratiam, spolu sme si to nerozdali. Mňa telocvikár napísal na inú disciplínu,“ rozhovoril sa B. Kasanický, ktorý vlani tri dni pred Štedrým dňom sa dožil osemdesiatych piatych narodenín.

„Strojár“ s „textilákom“ si spolu ani do lopty nekopli. „Ja som do školy dochádzal zo Sokolčí, kde som ako chlapec hrával aj futbal. Jozef od začiatku bol v Iskre Ružomberok, tu sa posunul až do ´áčka´. V päťdesiatom štvrtom, ešte v dorasteneckom veku, odišiel do Slovana Bratislava. Tak už ďalšia možnosť nebola.“

Braňo s Jozefom sa potom zvítali po dlhej dobe. „Aj vďaka Venglošovi sa Ružomberok raz do roka stával hlavným mestom československého futbalu. Jožo prišiel na Jedenástku roka 1976, ktorá sa slávnostne vyhlasovala vo februári 1977, ako asistent reprezentačného trénera Václava Ježka. Pravidelne sme potom, rok čo rok, pri tejto príležitosti, keďže som sa tiež podieľal na organizácii ankety, podebatovali. Takisto si pamätám, že dvakrát do Ružomberka stiahol zo sústredenia vo Vysokých Tatrách československú reprezentáciu na prípravné zápasy a to pred majstrovstvami Európy 1980 v Taliansku a majstrovstvami sveta 1982 v Španielsku.“

B. Kasanický ohromnú trénerskú osobnosť vnímal asi tak, ako každý. „Jožo Vengloš bol veľmi inteligentný s slušný, tiež veľmi dobrý človek. Dosiahol úžasné veci, ale nejaká namyslenosť mu bola absolútne cudzia. Nohami stál vždy pevne na zemi,“ pripojil konškolák futbalovej legendy.

Posledná rozlúčka s Jozefom Venglošom bude 2. februára v Bratislave.