Návraty k piatej európskej futbalovej miestenke - I.

RedakciaŠport23.7.2020

Môže tréner, debutant v najvyššej súťaži zažiť krajšiu premiéru, čo poviete?

„Určite nie. Ani v najkrajšom sne by človeka nenapadlo, že sezóna takto úžasne, až neuveriteľne, skončí.“

Nechýbala vám odvaha zaradiť mladíkov, ako by ste opísali premenu kádra na váš obraz?

„Bol to postupný proces, najprv sme sa oboznamovali s Fortuna ligou, ani my tréneri sme na začiatku nevedeli, čo od novej sezóny sa dá očakávať. Postupne naša odvaha rástla, predovšetkým vďaka chlapcom, s ktorými sme prešli kategóriami U 19 a ´juniorky´. To bola mimoriadne cenná devíza, možno aj rozhodujúci prvok.“

Čo vás posilňovalo vo viere, že si Ružomberok opäť zahrá Európsku ligu?

„Priznám sa, na začiatku som s takouto alternatívou ani neuvažoval. Lenže, keď som videl ´kabínu´, ako v nej rastie nálada, tiež sila mužstva a pred našimi očami sa posúva výkonnosť jednotlivých hráčov, tak som nadobudol presvedčenie, že európska túžba môže byť reálna a napokon sa aj rozprávkovo naplnila.“

Ružomberok nemá ani tridsať tisíc „duší“, no od roku 1998 je vkuse účastníkom elitnej futbalovej súťaže, pričom neoddeliteľnou súčasťou MFK je tiež košatá mládežnícka pyramída. Nie je to niečo výnimočné?

„Naše mesto celkove považujem za športový zázrak. Hrdíme sa nielen futbalom, ale aj špičkovým basketbalom. To, čo sa v mojom pomerne malom rodisku podarilo, je fantastické. Niektorí ľudia si to azda ani neuvedomujú, zvykli si, že tieto športy obdivuhodne fungujú a berú to ako samozrejmosť a nie dačo výnimočné. Aj preto trochu ochabla ich podpora v hľadisku. Vôbec si nepripúšťajú, že raz takýto rozmach môže skončiť.“

Ale predsa, čo si myslíte, žije Ružomberok futbalom?

„Áno, naši spoluobčania debatujú o futbale, ale aj o basketbale. Lenže ako som už spomenul, niektorí priaznivci sa stali ležérni, keď majú prísť na futbalový štadión, či do basketbalovej Koniarne.“

Uvedomujete si, že ružomberský futbal má už za sebou úctyhodných 23 sezón, bez jedinej pauzy, na prvoligovej scéne?

„Jednoducho, ide o ďalší zázrak, za ktorý musíme všetci vďačiť vlastníkovi klubu Milanovi Fiľovi. Žiaľ, štát si so športom veľmi nerozumie. Pomoc klubom z jeho strany je veľmi chabá, preto vrcholový šport a futbal zvlášť, fungujú len vďaka takým ľuďom ako je náš majiteľ a ešte pár podobných nadšencov.“