Niekdajší futbalista a tréner P. Šimo je už medzi šesťdesiatnikmi

Ján SvrčekŠport18.1.2024

Trinásť rokov odkrúti ako hráč v ružomberských farbách. Bol pri dvoch postupoch, ktoré po diétnych sezónach, posunuli futbal v centre dolného Liptova na výslnie, v súťažnom ročníku 1992/1993 išlo o postup do druhej najvyššej súťaže a o štyri roky neskôr medzi republikovú elitu. Pekných pár rôčkov Pavol Šimo, ktorý sa v vlani v decembri dožil okrúhlej šesťdesiatky, nosil aj kapitánsku pásku.

"S futbalom som začínal ako šiestak na Základnej škole v Ľubochni. Pamätám si, že na prvý zápas za žiakov mi brat požičal kopačky, ktoré boli o dva čísle väčšie, a tak nič iné mi nezostávalo, len do nich napchať papiere. Po prechode do dorasteneckej kategórie, nasledoval prestup do Stankovian, odkiaľ pochádzam, kde aj stále bývam. Po dvoch rokoch základnej vojenskej služby, ktoré prerušili moje futbalovú kariéru, už som mal podpísané prestupové lístky do Istebného, lenže napokon došlo k zmene a začala sa moja ružomberská éra," oprášil spomienky niekdajší skvelý stopér.

Sezónou 1985/1986 Šimo začal písať svoju futbalovú kapitolu pod Čebraťom. "Vtedy sa mužstvo zachraňovalo v II. SNL. V jeseni nás viedol Ľubomír Páleník, s asistentom Jozefom Chmurom, a v zime sa ako tréner vrátil Ján Haspra spolu s Dušanom Vierikom. V prvej polke premiérovej sezóny som sa viac - menej oťukával, no na jar sa mi už podarilo prepracovať do základnej zostavy. Keď som prvý raz nastúpil v Snine, diváci na mňa kričali Sabonis, kvôli mojej výške a bielym kopačkám, použili meno vtedajšieho známeho basketbalistu. Raz si Julo Eliáš zlomil nos a nechcel hlavičkovať, tak ho Haspra posunul do stredu poľa a mne sa ušiel post stopér. Tam to vlastne všetko začalo," dozvedeli sme sa ďalej.

Šeťdesiatnik zo Stankovian si užil aj postup do I. ligy a krásne návštevy ešte na štadióne s atletickou škvarovou dráhou. Vo futbalovej top spoločnosti nastúpil šesťkrát. "Do roku 1998 som bol v Ružomberku, potom sme sa s trénerom Vladimírom Rusnákom dáko nepohodli a aj s brankárom Ivanom Trabalíkom sme zamierili do Zvolena. Neskôr som ako hrajúci tréner pôsobil v Liskovej, v Stankovanoch a Kraľovanoch. Keď mi bolo 43 rokov, naplnila sa moja hráčska etapa," prešiel niekdajší obranca k záveru svojej aktívnej kariére.

Potom až do roku 2006 Paľo fungoval na ružomberskej futbalovej adrese ako tréner, pričom začínal pri žiakoch, no viedol aj B tím v III. lige. "Keď nastali viaceré personálne zmeny v klube, mňa chceli spojiť s dorasteneckým ´béčko´, a tak radšej som vo futbale skončil a prihlásil sa k polícii, kde doteraz pracujem," vytiahol ešte zo svojho futbalového životopisu Šimo.

Tí o niečo skôr narodení si určite tohto muža vybavujú ako veľkého bojovníka a poctivca na zelenom koberci. "Vždy som bol veľký srdciar. Avšak pri nástupe nového trénera ma neraz postihla smola. Počúval som, že Šimo nemá estetický pohyb a podobne. Lenže, po nejakých štyroch-piatich kolách zase moje meno bolo v základnej zostave a pravidelne som nastupoval. Čím som bol starší, tým viac sa mi darilo aj gólovo presadzovať, či už hlavou, alebo po štandardných situáciách, pričom dosť som skóroval aj z jedenástok," doložil Pavol Šimo.

Foto: MFK Ružomberok