„Je mi ľúto, že Matúš odišiel. Bol nielen mojim kamarátom, ale i spoluhráčom, ktorý mi za štyri roky pri A mužstve veľmi pomohol. Z celej duše mu prajem, že mu takýto transfer vyšiel a verím, že sa na novom pôsobisku presadí, veď určite na to má,“ uviedol 20 – ročný gólman MFK Ružomberok Ivan Krajčírik k prestupu svojho o sedem rokov staršieho kolegu Matúša Macíka.
Krajčírik, ktorý futbalovo vyrastal v Demänovej a potom rovnako ako Macík v Tatrane Liptovský Mikuláš, sa do ružomberskej brány dostal len vtedy, keď oporu MFK stopli zdravotné patálie. V sezóne 2019/2020 odchytal v najvyššej súťaži trinásť stretnutí, tiež stál medzi žrďami v oboch dueloch Európskej ligy proti Levski Sofia, no teraz v jeseni nastúpil iba raz, v 16. kole v Žiari nad Hronom proti Pohroniu (2:2) a dve zápasové čiarky si pripísal v Slovenskom pohári – v Lipanoch (4:0) a v Prešove (4:1).
Po Macíkovej rozlúčke sa z Krajčírika stala brankárska jednotka Ruže. „Po dlhšej dobe som sa dočkal. Som rád, že prichádza možnosť pravidelne chytať. Verím, že ju správne využijem a chalanom pomôžem najprv sa dostať do hornej šestky. Zároveň si dobre uvedomujem, že je to nielen výzva, no tiež obrovská zodpovednosť a záväzok.“
Krajčírik sa Macíkom stretol už v Tatrane. „Bol som ešte len mladší žiak, keď nejaké tréningy s nami robil Matúš ako hráč ´áčka´ Liptovského Mikuláša. Takže, po príchode do Ružomberka som vedel, kto to je. Či si ma však on pamätal, to neviem. Neskôr som mu pripomenul tréningy z Tatrana,“ rozprával Krajčírik.
Demänovčan, ktorý meria 187 cm, ako mládežník pod Čebraťom štartoval v roku 2015. O dva roky neskôr zažil debut na prvoligovej scéne. „Dobre si na ten zápas pamätám, bolo to v októbri 2017 so Zlatými Moravcami (1:1). Chytal som ešte aj v ďalšom kole v Senici, kde sme vyhrali 3:0. Matúša vtedy seklo v chrbte,“ oprášil spomienku Krajčírik, ktorý je zatiaľ na kóte šestnástich fortunaligových stretnutí.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia