Obzretie sa za likavskou futbalovou jeseňou

RedakciaŠport16.11.2020

Futbalisti OŠK Likavka v V. lige neúplnú jesennú časť zavŕšili na 8. mieste so štrnástimi bodmi (4 víťazstvá, 2 remízy a 5 prehier). V lete mužstvo prevzal hrajúci, lepšie povedané chytajúci, 26 – ročný tréner Adrián Drígeľ, ktorému sme položili pár otázok.

Aké pocity u vás prevládajú po jedenástich kolách?

„Vzhľadom na to, aká bola situácia v Likavke na konci predchádzajúceho ročníka a potom aj v lete, môžeme byť spokojní.“

Vráťme sa ešte späť, za akých okolností ste vy prevzali mužstvo?

„Išlo o dosť komplikovanú situáciu. Keď v Likavke skončil Branislav Ružička, došlo k osloveniu niekoľkých trénerov. Všetky zámery však padli a pred začiatkom sezóny zostal tento post neobsadený. Vzhľadom na to, že vlastním trénerskú licenciu, dal som slovo, že potiahnem aspoň jesennú časť a tak pomôžem mužstvo. A čo bude ďalej, uvidíme.“

Sezónu ste otvorili ako z veľkej knihy, po štyroch kolách mala Likavka deväť bodov, lenže potom prišla kríza a výsledková plytčina, prečo?

„Už v 3. kole v Bešeňovej, kde sme prehrali 1:5, sa nám zranil prvý hráč Peter Sališ. Potom sme ešte zdolali Trstenú (5:2), no od tohto kola začala nepríjemne rásť maródka. V závere, keď nám, aj z iných dôvodov, chýbali až šiesti hráči, museli zaskakovať dorastenci a dokonca i chalani, ktorí pred časom s futbalom skončili. Ďalej sme akurát lepili zostavu.“

Štipľavá facka 1:7 v Oravskej Jasenici, išlo o úplnú demontáž?

„Áno, bol to debakel, vtedy už bol ´mančaft´ poriadne oklieštený.“

Obráťme trošku list, ktorý zápas by ste označili za najvydarenejší?

„Všetky tri stretnutia, ktoré nám priniesli víťazstvá, boli vydarené. V nich sme nastúpili v kompletnej zostave, s tým najlepším, čo disponujeme. Azda najviac si vážim triumf (4:1) s Chlebnicami, nad súperom ktorý pravidelne v tejto súťaži patrí do absolútnej špičky. Určite sme prekvapili remízou (2:2) vo Švošove, kde v 89. min. ešte domáci prehrávali 1:2. Švošov mal síce herne navrch, my sme však bojovali ako tím.“

Budete pokračovať vo svojej trénerskej misii?

„Najradšej by som bol, keby na lavičku zasadol nový muž. Z časového hľadiska je to pre mňa dosť náročné. Pôsobím ako učiteľ na strednej škole v Dolnom Kubíne, pracujem pri ružomberskej mládeži a k tomu mi ešte pribudla Likavka. Za normálnych okolností, bez korona výluky, som plne vyťažený taktiež cez víkendy, v sobotu s mladou ružomberskou partiou a v nedeľu s Likavkou.“

Kde by mohla Likavka mieriť v aktuálnej sezóne?

„Chceli by sme byť stabilným článkom stredu tabuľky a futbal hrať hlavne pre zábavu. Ak sa nám podarilo obnoviť káder z úvodu sezóny, určite pripojíme ďalšie víťazstvá a môžeme si trúfať na prvú polovicu tabuľky.“