Odchovanca futbalovej Ruže čaká operácia

RedakciaŠport25.4.2020

Viac – menej, na cieľovej šachovnici, keď použijeme atletickú terminológiu sa ku spoluhráčom, ktorí pod kuratelou Občianskeho združenia Ružomberčan balili a roznášali ochranné rúška, pripojil aj Marek Zsigmund.

„Mesiac som strávil u tety v Potoku. Je tam veľký dom, staral som sa o psov a chodili som s nimi na prechádzky. Keby som zostal v Ružomberku zavretý v byte, asi by ma porazilo. Nechcel som tetu využívať, aby ma vozila do Ružomberka a sám auto nevlastním. Preto až návrate domov, som pomohol chalanom ´sáčkovať´. Bola to zábava, samozrejme, kde je tréner Ján Haspra, nechýba ani sranda. Prešli sme hocijaké témy, od politiky až k športu. A zároveň sme boli prospešní. Veru, príjemné pocity,“ rozhovoril sa 22 – ročný defenzívny stredopoliar MFK Ružomberok, ktorý v aktuálnom ročníku si pripísal na svoje konto 17 štartov v slovenskej elitnej súťaži.

Ste asi jediný z kabíny bez auta, čo poviete?

„Je to možné. Moje vodičské schopnosti sú určite najhoršie. Ja som taký zvláštny chalan.“

Ako prežívate futbalovú výluku?

„Úplne inak, ako spoluhráči. Netrpezlivo čakám, kedy mi lekár oznámi dátum operácie ´športového pruhu´. Ten ma trápi dlhšie, no v jarnej časti bolesti vyvrcholili. Preto ani momentálne nejdem podľa individuálnemu tréningového plánu, akurát som zaraďoval ľahký výklus a stabilizačné cvičenia na brucho, aby som vôbec dačo robil.“

To znamená, že doterajšiu jarnú časť ste odohrali len so sebazaprením?

„Možno to tak povedať. Aj vďaka liekom. Čoraz viac sa však bolesti znásobovali. Na začiatku moje zdravotné patálie prechádzali po krátkom voľne. Počas jari som dakedy až vo štvrtok znovu naskočil do bežného tréningového procesu. Momentálne už nič nepomáha, ani ibalgin, či flector. V poslednom zápase na Slovane to už bolo veľmi zlé, v 75. min. ma z ihriska vyniesli na nosidlách.“

Odkedy vás pruh kvári?

„Už je to dlhšie, dva-tri roky. V úvode to nebolo sprevádzané až takými bolesťami. Prípadne stačila nejaká ´pauzička´ a brucho bolo úplne v poriadku.“

Predpokladali ste, že je možné vyhnúť sa operačnému zákroku?

„Vedel som, že problémy sami od seba neustúpia. Presne s takouto diagnózou bol nedávno operovaný Vladimír Weiss. Najhoršia je bola bolesť, inak sa už nemalo čo zhoršiť, ani nehrozil stav akútnej operácie. Preto som zaťal na jar zuby a chcel som maximálne pomôcť mužstvu v boji o hornú šestku. S trénerom Hasprom sme boli dohodnutí, že keď nastane vhodná chvíľa, dám si pruh zoperovať.“

Určite máte zmapované, aká je priemerná doba pokoja po zákroku.

„Mesiac je nevyhnutný absolútny kľud a potom človek môže pomaly začať trénovať. Ešte treba dodať, že v mojom prípade ide obojstranný pruh. Ak by všetko dobre dopadlo, mohol by som stihnúť záver sezóny, ak sa liga dohrá.“