Opäť si všimli strojkyňu bývalých ružomberských podkošových triumfov

RedakciaŠport26.4.2020

Žilinská rodáčka Natália Hejková, ktorá v rokoch 1987 – 2003 viedla ružomberské basketbalistky a vykatapultovala ich k dvom triumfom v Európskej lige (1999 a 2000), k trom československým a desiatim slovenským titulom, sa stala štvrtou najlepšou trénerkou Euroligy žien ročníka 2019/2020. Honor kouč sezóny získal Victor Lapeňa z tureckého klubu Ozmur Kablo Fenerbahce Istanbul.

Vlani ste boli v Pekingu uvedená do Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA), teraz ďalšie ocenenie, čo vy na to?

„Každé poteší, no viac si vážim druhú priečku spolu s Thibautom Petitom, trénerom francúzskeho Montpellieru na základe hlasovania basketbalových odborníkov a novinárov. Na štvrté miesto ma posunuli hlasy fanúšikov. Nechcem ich vôľu znevažovať, ale do ankiet FIBA sa zvykne zapájať len pár krajín, pričom jasne dominujú Turci.“

Už ako aktívna hráčka ste nosili v hlave plán neskoršieho prestupu na trénerskú dráhu?

„Absolútne nie, vôbec som nad tým nerozmýšľala. Ani v čase, keď už vo mne dozrelo rozhodnutie zavŕšiť hráčsku kariéru. Najprv som mala na starosti žiačky, zobrala som si družstvo dievčat, aby som z basketbalu úplne neodišla a nenudila sa. Nedávno, keď som sa hrabala v starých tréningových denníkoch, objavila som aj zošit s prípravou na tréning týchto ´decák´. Bolo to celkom zaujímavé čítanie.“

Čo vás potom posunulo k družstvu žien?

„Po sezóne 1986/1987, keď sa Ružomberok z celoštátnej súťaže vrátil do slovenskej národnej ligy, bol avizovaný nový tréner. Lenže neprichádzal, tak ma oslovili, aby som s ´babami´ pomohla. Bolo to na jar 1987. Prešlo však aj leto a stále sa nič nedialo. Ešte vydrž, vraveli mi. Takto sme sa posunuli až do septembra a o trénerovi ani slychu a zostala som pri družstve.

Čiže viac – menej náhodou sa z Vás stala trénerská legenda?

„Presne tak, nikdy som netúžila po tomto remesle. V súťažnom ročníku 1987/1988 Ružomberok vyhral republikovú súťaže a postúpil do federálnej ligy. Tým a moja cesta začala.“

Nie je tajomstvom, že v USK Praha, kde pôsobíte od roku 2012, ste sa dohodli aj na ďalšej sezóne. Kedy plánujete sa znovu pustiť do roboty?

„Nad tým zatiaľ ani nerozmýšľam. Všetko je momentálne nejasné a v nedohľadne. Uvidíme, kedy sa zase rozbehne normálny športový život. Neviem si predstaviť ako sa spustí Euroliga, v prípade, že sa neotvoria hranice.“