V pondelok v noci zomrel bývalý ružomberský futbalista Július Eliáš, ktorý 25. februára oslávil svoje 63. narodeniny.
Vlani v januári rodák zo Zlatých Moraviec bol na galavečeri „koženej“ v Liptovských Sliačoch, kde sme spoznali regionálnu Jedenástku roka 2019, slávnostne uvedený do Siene slávy Liptovského futbalového zväzu.
Eliáš s futbalom ako decko začínal v Partizánskom, no žiacku kategóriu odštartoval doma v Zlatých Moravciach, kde potom vkuse hrával až do nástupu na základnú vojenskú službu.
Pod Čebrať zavítal v polovici sezóny 1980/1981 a hneď bol pri postupe mužstva, ktoré vtedy viedol tréner Ján Haspra, do I. Slovenskej národnej ligy. V osemdesiatom ôsmom prestúpil do Magnezitu Jelšava, no vzápätí sa vrátil do centra dolného Liptova. „V Ružomberku som zažil svoje najkrajšie futbalové roky. Bol som v kolektíve skvelých futbalistov,“ neraz prehlásil 193 cm vysoká dlháň, ktorého svojho času lanáril aj Slovan Bratislava, či Dukla Banská Bystrica.
Mnohí ľudia chodili na ružomberské „majstráky“, hlavne kvôli Julovi, ktorý bol diváckym magnetom a svojim spôsobom originálnym futbalistom. Po rozlúčke s vážnym futbalom, hrával za Dúbravu, Istebné, Vlachy a na záver kariéry, do päťdesiatky, v Hrboltovej.
Športová verejnosť nazameniteľného Eliáša poznala aj ako človeka, ktorý si vedel užívať život pri poháriku. Mal rád dobrú náladu a kamarátov okolo seba. „Nezakrývam, aj ako futbalista som často hlboko pozeral na dno pohárika. Veru, neraz som to aj prehnal. Tréner Haspra mi vravieval, Julo, keby si neotáčal toľko pohárikov, mohol si byť vďaka svojmu talentu a potenciálu niekde inde,“ sebakriticky na seba priznával niekdajší skvelý stopér futbalovej Ruže.
Česť jeho pamiatke!
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia