Po návrate dievčenskej futbalovej "devätnástky" na Ligy A, sme hovorili s Ružomberčankou Rebekou Žihlavníkovou

RedakciaŠport13.4.2022

Tri jednoznačné víťazstvá, prvé miesto bez inkasovaného gólu a návrat do Ligy A. Slovenská futbalová reprezentácia dievčat do 19 rokov takto uzavrela účasťou na turnaji 2. fázy kvalifikácie majstrovstiev Európy, Ligy B v Andorre, jednu kapitolu. Slovenky zdolali Arménsko 8:0, Andoru 6:0 a Gruzínsko 4:0. Boli pri tom aj dve hráčky MFK Ružomberok Rebeka Žihlavníková a Frederika Kovalíková. Obe „kočky“ dostali príležitosť vo všetkých troch stretnutiach a zhodne si pripísali i po jednom gólovom nástrele. Žihlavníková trafila sieť hneď v úvodnom dueli a Kovalíková skórovala proti Andorre.

Mladý slovenský „nároďák“ sa včera večer vrátil na Slovensko. My sme oslovili maturantku na ružomberskom gymnáziu Rebeku Žihlavníkovú.

Aké pocity po 12 – dňovom reprezentačnom bloku prevládajú?

„Som nesmierne šťastná, že som dostala toľko príležitostí, pričom dvakrát ma tréner napísal do základnej zostavy. Takisto potešil strelený gól. Avšak najdôležitejšie bolo, že sme uspeli ako kolektív."

Takže možno povedať, že turnaj dopadol až nad vaše očakávania?

„Určite. Veď moje meno nebolo ani v pôvodnej nominácii, ocitla som sa akurát v roly náhradníčky. Tri dni pred zrazom v Senci sa mi ozval tréner Jozef Jelšic, či nemôžem cestovať do Andorry, že z kádra pre zranenie vypadla jedna hráčka. A napokon z toho bola celková veľmi slušná zápasová minutáž.“

Čo vám preblesklo hlavou po dodatočnej nominácii?

„Strašne som sa tešila, veď to bola posledná príležitosť zahrať si za ´repre´ WU 19. Dúfala som, že aspoň v jednom zápase vybehnem na ihrisko.“

Ako by ste stručne zhodnotili vaše stretnutia na turnaji?

„Na zápas proti Arménsku naše družstvo nastupovalo ako jasný favorit. V prvom polčase, ktorý skončil 1:0, sme extrémne veľa šancí nepremenili. V druhom z nás padla nervozita a pridali sme sedem gólov. Domáca Andora mala byť najťažším súperom, no už do prestávky sa nám podarilo dva razy skórovať. Na záver Gruzínsko robilo všetko preto, aby čo najmenej inkasovalo a vkuse hru kúskovalo.“

Nie je tajomstvom, že pred reprezentačným zrazom vás kvárili nejaké zdravotné problémy, o čo išlo?

„Mala som natiahnuté väzy v kolene. Týždeň som bola úplne mimo, našťastie noha sa dala dokopy.“

Čo ďalej, keď jedna éra v národnom tíme sa skončila?

„Teraz je mojou prioritou dokončiť školu a potom dostať sa na ´výšku´. A vo futbale chcem naďalej na sebe pracovať. Krásne by bolo raz byť členkou ženskej reprezentácie.“