Pod hradom Likava sa zase bude chodiť na V. ligu

RedakciaŠport6.7.2019

Futbalisti OŠK Likavka, pod taktovkou mladého, len 29 – ročného trénera Branislava Ružičku so 6 – bodovým náskokom ovládli najvyššiu liptovskú súťaž a tak po štyroch rokoch sa vrátili do V. ligy. O vydarenej sezóne sme hovorili s kapitánom víťaza VI. ligy Jurajom Pindurom (roč. nar. 1989).

Čo pre vás postup znamená?

„Je to tá najkrajšia odmena za celú sezónu, tú mužstvo naozaj odmakalo. Po predchádzajúcom 6. mieste vôbec nebola reč o postupe. Keďže jeseň nám výborne vyšla, bez jedinej prehry, v zime sme si povedali, že ideme zabojovať o piatu ligu. Napokon to vyšlo, z čoho máme veľkú radosť. Záver súťaže bol však nesmierne náročný, prišla aj únava a začala sa na nás tlačiť Ľubeľa.“

Ako ste vnímali svojho najväčšieho konkurenta mužstvo Ľubele?

„Silný tím, vyskladaný z viacerých skúsených futbalistov, ktorí hrávali aj vo vyšších súťažiach.“

V záverečnom kole ste proti Važcu potrebovali uhrať minimálne remízu, lenže veľa nechýbalo a kvôli lejaku, ktorý sprevádzalo krupobitie, sa v ten deň oslava postupu takmer nekonala. Napokon ste si sami ihrisko dali dokopy a vyhrali 1:0. Kto zavelil na brigádu?

„Ihrisko bolo úplne pod vodou, už asi nikto nerátal, že sa stretnutie uskutoční. Všetci sme však chceli hrať, my aj Važčania. Išlo o posledný zápas a tak ani jeden tím nemal záujem si sezónu predlžovať. O piatej, keď bol naplánovaný výkop, prišla informácia, že zápas nebude. Napokon rozhodca posunul začiatok na 18:15 hod. Niektorí chalani hneď po prietrži mračien začali špekulovať, ako trávnik uschopniť. Tak sme sa celé mužstvo pustilo do toho. Poldruha hodiny sme makali, vŕtali do hracej plochy a sťahovali z nej vodu. Naše úsilie nevyšlo nazmar, ihrisko sa podarilo ako – tak pripraviť. Samozrejme, nedalo sa na ňom veľmi kombinovať, no to v tej chvíli nebolo najdôležitejšie. A po záverečnom hvizde sa mohlo začať oslavovať.“

Aj vám osobne skvele vyšiel uplynulý ročník, prebudil sa vo vás kanonier. Nastrieľali ste niekedy predtým v mužskej súťaži 25 gólov?

„Možno za tri sezóny. Bolo to fajn, som veľmi spokojný. Moje góly však nie sú najpodstatnejšie, ani tridsať-štyridsať nástrelov by ma netešilo, keby mužstvo nepostúpilo.“

V streleckej tabuľke vaše meno tróni hneď za 34 – gólovým Tomášom Nosekom z Liptovskej Lúžnej. Ako sa vám videl tento hráč?

„Je to vyložený hrotový útočník, na ktorého hrá celé mužstvo. Vie sa dostať do šancí a tie premieňať.“

Sú v hráčskej kabíne aj trochu obavy z postupu, alebo panuje iba radosť z úspechu?

„Nie je dôvod na obavy, máme dobré mužstvo a je predpoklad, že ešte doň príde nejaká kvalita, aby bol káder vyváženejší a narástla konkurencia. Na novú sezónu sa všetci tešíme, samozrejme dobre vieme, že bude náročnejšia. Pre daktorých chalanov V. liga bude možno najvyššia súťaž v ich kariére. Hráči sa takto môže výkonnostne ďalej posunúť.“

Vo vašej hráčskej kariére ide koľký postup?

„Dva razy som bol pri postupe Černovej, keď sme sa dostali až do IV. ligy, takže tretí. Ale najkrajší, aj možno preto, že som starší, dokázal som si ho najviac užiť a uvedomiť, čo sa dosiahlo. Veď je to asi aj v mojom prípade posledný.“

Nie tak dávno ste uvažovali, či už s futbalom neseknete, momentálne si pravdepodobne takéto myšlienky nepripúšťate, čo poviete?

„Najbližšiu sezónu určite absolvujem. Veď sa išlo hore, chcem si zahrať V. ligu.“