Vo štvrtok (18. júla) Peter Gál-Andrezly odohrá posledný zápas vo farbách MFK Ružomberok. Pôjde o odvetný duel 1. predkola Európskej ligy v Sofii proti Levski. Potom už 29 – ročný stredopoliar zamieri k svojmu novému zamestnávateľovi, do rumunského klubu Sepsi OSK. Pod Čebrať tento rýchly a technicky veľmi dobre vybavený futbalista prišiel v januári 2016 z Podbrezovej. Za Ruža vo Fortuna lige odohral 105 zápasov, v ktorých nastrieľal 16 gólov. S Petrom Gálom-Andrezlym sme hovorili o čerstvom prestupe i o ružomberskej etape.
Kedy sa začal črtať váš odchod do Rumunska?
„O záujme Sepsi OSK o moje služby som sa dozvedel posledný deň počas klubového sústredenia v poľskej Opalenici. Rumunský klub kontaktoval mňa i môjho manažéra. Hneď na druhý deň už aj poslal ponuku a začali sa rokovania o prestupe.“
Aké očakávania spájate s týmto krokom?
„Netajím, chcel som vyskúšať niečo nové, ligovú súťaž v inej krajine. Rumunskú ligu ale vôbec nepoznám, predtým som ju ani nesledoval. Sám neviem, čo od tohto angažmánu môžem očakávať.“
Stretnutie v Sofii bude určite pre vás špecifické, posledné v ružomberskom tíme, ako to vnímate?
„Už aj minulý týždeň som vedel, že proti Levski hrám posledný zápas za tento klub na domácom štadióne. Veľmi som túžil sa s fanúšikmi rozlúčiť víťazstvom, žiaľ, nevyšlo to. V mojej hlave sa odohrával taký želaný scenár, ktorý by bol najlepší pre Ružomberok a najkrajší pre mňa. Sníval som o postupe do 2. predkola Európskej ligy. Aj napriek domácej prehre 0:2, naša šanca stále žije, určite sa ideme do Bulharska pobiť o 2. predkolo. Ja urobím všetko preto, aby sme boli úspešní.“
Čo z ružomberského obdobia vám najviac zostane zapísané v pamäti?
„Strávil som tu tri a pol roka a za ten celý čas bola v Ružomberku výborná partia. Na to človek nikdy nezabudne. Určite aj vďaka skvelej kabíne sme boli úspešní. Dosiahli sme veľmi pekné výsledky, dvakrát sa mužstvo prebojovalo do pohárovej Európy, hrali sme vo finále Slovenského pohára. V Ružomberku som stretol veľa skvelých ľudí, kopec kamarátov možno na celý život.“
A čo by ste najradšej zo svojej mysle vytesnali?
„Ani nevie, či dačo také extra bolo. Pre mňa asi najväčším sklamaním bola prehra vo finále národného pohára so Slovanom. Veľmi som túžil po víťaznej trofeji. Keď už toľko prekážok sme prekonali.“
Kto vám zo spoluhráčov bude najviac chýbať?
„S každým hráčom som veľmi dobre vychádzal, preto za celou kabínou mi bude smutno. Osobitný vzťah som mal ku chalanom z východu, s ktorými som často cestoval. Veľmi blízki mi boli Erik Daniel, Dominik Kružliak či Matúš Macík, ale aj ďalší hráči. Bolo to veľmi pekné obdobie, ktoré som prežil. Zatiaľ najkrajšie v mojej kariére.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia