Postaral sa o vyrovnanie, no vzápätí sám posadil súpera do sedla

RedakciaŠport7.5.2023

Na jar skóroval piatykrát, avšak zo svojej vydarenej trefy spoza šestnástky, ktorá zaplachtila v ľavom dolnom kúte skalickej brány, sa po zápase ružomberský ofenzívny stredopoliar Samuel Šefčík vôbec netešil. Naopak, po nečakanom „výbuchu“ so Záhorákmi (1:2), mal problém, aby sa ako – tak dal v kabíne dokopy a dokráčal do mixóny medzi novinárov.

„Musím sa ešte upokojiť, som z toho rozhodený,“ na Šefčíkovi bolo zreteľne vidno, že len veľmi ťažko hľadá slová. „Hneď po strelení gólu som stratil loptu, čo súper využil a zase išiel do vedenia.“

Po stretnutí ste dlho, aj s trénermi, pobudli v šatni, asi ste si mali čo povedať.

„Áno. Prehral sa druhý zápas po sebe. Kým predtým sme dáko nedostávali góly, teraz padli dva blbé, po našich individuálnych chybách z protiútokov. Nemožno povedať, že by sme nechceli hrať a zvíťaziť, hoci pri pohľade z tribúny to možno tak nevyzeralo. Azda sa aj viac skúša, či ide do rizika. A napokon to takto dopadne. Nič iné nám nezostáva, len sa z toho poučiť a ísť ďalej.“

Keď sa Skalica druhý raz ujala vedenia, do konca zostával ešte takmer celý polčas, no nedokázali ste si vynútiť prevahu a dostať súpera pod tlak, v čom tkvel problém?

„Z našej strany to bolo aj trochu kŕčovité, navyše Skalica dobre bránila. Veľmi sme chcelo, no nedarilo sa podľa predstáv. Možno sme mali byť pokojnejší na lopte.“

Po vyrovnaní na 1:1 aj psychická výhoda bola na vašej strane, no tak expresne, ako prišla, aj sa vyparila. Čo vy na to?

„Začínalo sa prakticky odznova, no hneď na to inkasujete a zase musíte doťahovať. Samozrejme, doma sme chceli vyhrať, takže bolo treba dať ešte dva góly. Potom sa začnete naháňať a napokon to vyznelo tak, ako vyznelo.“