Pred pätnástimi rokmi sa pod Tatrami prepisovala futbalová história

RedakciaŠport27.5.2021

Dnes je tomu pätnásť rokov, čo futbalisti MFK Ružomberok získali historický titul. Bola sobota 27. mája 2006, keď tím spod Čebraťa v predposlednom kole vtedajšej Corgoň ligy na banskobystrických Štiavničkách „vyfackal“ domácu Duklu 5:0. O osude stretnutia rozhodol už do prestávky – 4:0. V zápase, po ktorom na štadión pod Urpínom vbehla aj nadšená početná enkláva fanúšikov Ruže, hetrik dosiahol Erik Jendrišek a po jednom gólovom nástrele pripojili Dvorník a Sedlák.

Oficiálna dekorácia nového šampióna prišla na rad o štyri dni neskôr (31. mája), po domácom stretnutí záverečného kola, v ktorom čerství majstri zdolali AS Trenčín 3:0. Poháre a medaily Ruži pred 5000 divákmi odovzdávali čelní predstavitelia Slovenského futbalového zväzu jeho prezident František Laurinec a generálny sekretár Dušan Tittel.

Ružomberok na slovenský futbalový Mount Everest doviedol český kouč František Komňacký (jeho asistentom bol Viliam Hyravý), ktorý to isté dokázal aj u našich západných susedov v sezóne 2003/2004. „Bolo to v apríli 2005, keď mi zatelefonoval majiteľ ružomberského klubu pán Fiľo, ktorému dal na mňa tip Ivan Hašek. Keď sme sa stretli v Ružomberku, bol som v tom, že si len nezáväzne pohovoríme, lenže pán Fiľo prišiel s úplne jasnou predstavou a hneď vtedy došlo k dohode,“ oprášil spomienku na štart angažmánu pod Čebraťom Komňacký, ktorý v tom čase pri tíme vystriedal Ivana Hucka.

Nie veľmi vydarený ročník Liptáci zavŕšili na siedmej priečke. „Ani novú sezónu sme nezačali dobre, prvé stretnutia chlapci prehrali doma s Interom Bratislava 1:2 a vzápätí v Trnave 0:2. Potom prišiel víťazný zápas proti Nitre (2:0), ktorým sme sa odrazili. Už vtedy som bol presvedčený, náš ´mančaft´ bude produkovať dobrý a pekný futbal a že má na horné priečky. Na titul som však vôbec nepomyslel. Napokon sme dosiahli ´double´, teda aj prvenstvo v Slovenskom pohári,“ vravel ďalej dnes Komňacký.

Dnes už bývalý tréner, ktorý cez tri roky si užíva dôchodok v rodinnom dome v Drnoviciach, priznal, že napriek spanilej sezóne, na ružomberskej adrese sa cítil aj pod tlakom. „Milan Fiľo, bol náročný šéf. Čo sa týka teórie, nemožno ho pasovať za futbalového odborníka, ale ako človek a manažér veľmi dobre futbalu rozumel. Dodnes si pamätám na remízový zápas (2:2) v Nitre. Presúval som sa domov autom, keď sa ozval pán majiteľ, že čo to je za výsledok. Musel som zastaviť a vysvetliť mu, že nejde o žiadny malér, že Nitra má svoju silu i veľkú futbalovú históriu. Naša spolupráca bola založená na vzájomnom rešpekte, mal som trochu výhodu, že mi bolo o niekoľko rokov viac. Pán Fiľo si nedával servítku pred ústa, vždy povedal, čo chcel a cítil. Dokázal dať najavo aj svoju nespokojnosť. Nikdy však nestaval pred nás žiadne ultimáta, ani nehrozil pokutami. Naša spolupráca fungovala veľmi dobre. Všetci sme spojili sily pre jeden cieľ. Sám som videl, ako naše výsledky pána majiteľa ešte viac vtiahli do futbalového diania. On takisto mal veľký diel zásluhy na tom, že mužstvo získalo obe cenné trofeje,“ vyznal sa František Komňacký.