Od včerajška slovenské basketbalové reprezentantky ukrajujú z prvého zrazu v rámci letného kempu v Piešťanoch. Kouč národného tímu Juraj Suja so svojim asistentom Petrom Jankovičom majú momentálne k dispozícii štrnásť hráčok a medzi nimi aj päticu Ružomberčaniek – Radku Stašovú, Nikolu Dudášovú, Miroslavu Mištinovú, Michaelu Fekete a Alicu Moravčíkovú.
Včera večer dievčatá absolvovali prvý spoločný tréning v Diplomat aréne a dnes ďalšie dva. Po dopoludňajšej fáze sme hovorili s 26 – ročnou pivotkou Alicou Moravčíkovou.
Rátali ste s touto prípravou, ktorá pozostáva zo štyroch 5 – dňových blokov?
„Už vo februári, keď sme sa naposledy stretli, tréneri avizovali program na leto. Potom kvôli pandémii nastala výnimočná situácia, ktorá tiež predčasne ukončila extraligový ročník. Tréneri i manažér Tomáš Horký však stále dúfali, že naplánovaná akcia národného tímu sa podarí. Viem, že na svete bola aj alternatíva, ak by sa príprava nezačala hneď 1. júna.“
Aká bola vaša reakcia na piešťanské sústredenie?
„Zaujímavá príležitosť ma len potešila. Práve pred týždňom som úspešným zvládnutím štátnic dokončila štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku a hneď som mohla zase začať plnohodnotne športovať. Už som cítila, že mi chýba hala, lopta a tiež ´baby´. Individuálne som na sebe pracovala vonku, no my sme také skleníkové dievčatá, bytostne späté s krytým športoviskom. To nič nenahradí.“
Takmer po troch mesiacoch si zase zvykáte na loptu, čo vy na to?
„Človek tie zručnosti nestratí, no išlo o dlhú pauzu. Začiatok prvého tréningu bol aj trochu komický, ale nebola to žiadna katastrofu.“
Môžete nám priblížiť náplň úvodných dvoch tréningových jednotiek?
„Obom by som smelo dala prívlastok rozbehové. V pondelok nám tréneri naordinovali basketbalový tréning, no len taký ľahký, bez kontaktov, skôr išlo o pripomenutie si niektorých vecí a signálov. Dnes doobeda dominovala atletika. Dlhšie bežecké úseky boli vhodné na predýchanie. Zo šprintov by telo určite dostalo šok.“
Keďže v najbližšej dobe vás nečaká žiadny súťažný zápas, budete mať skoro mesiac dostatočnú motiváciu na prípravu?
„Samozrejme. Už len to, že po strašne dlhej dobe zase môžem robiť basketbal, je veľký motív. Úplne iné je hýbať sa sám, ako ´makať´ v kolektíve a veľmi zmysluplne. Navyše v Piešťanoch máme vytvorené naozaj skvelé podmienky.“
Stále ste hráčkou Ružomberka, no po piatich rokoch sa váš kontrakt naplnil, už viete, s akým klubom spojíte ďalšiu hráčsku kariéru?
„Nikomu som ešte nič nepodpísala. Môj angažmán je v riešení. Takže, zatiaľ sama neviem.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia