Pred štvrťstoročím sa začala písať nová futbalová éra v centre dolného Liptova

Pred štvrťstoročím sa začala písať nová futbalová éra v centre dolného Liptova

RedakciaŠport8.6.2022

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi ružomberskí futbalisti postúpili do najvyššej súťaže a odvtedy vkuse sú neoddeliteľnou súčasťou republikovej elity. Za historickým medzníkom „koženej“ pod Čebraťom bol tréner Vladimír Rusnák.

V jesennej časti druholigového ročníka 1995/1996 Ružomberok zo sedemnástich zápasov „vykopal“ len sedemnásť bodov a hrozil mu boj o „holú existenciu“. V zime došlo k zmene na trénerskej stoličke, keď Jozefa Vengloša, ml. vystriedal 45 – ročný Vladimír Rusnák, ktorému asistenta robil Ľubomír Páleník. V jarnej časti mužstvo získalo tridsať bodov, pričom len o vlások chalanom unikla baráž o postup do najvyššej súťaže. Ďalšiu sezónu už Rusnákovci druhú ligu ovládli so štvorbodovým náskokom pred Ozetou Dukla Trenčín a Tatranom Devín, ktorý na lídra strácal osem bodov. Postup si zabezpečili prvé dva celky. Prezidentom ružomberského klubu bol v pamätnej edícii Ján Líška.

Na sezónu 1996/1997 človek nikdy nezabudne. Avšak veľký obrat začal už v predchádzajúcej. Tréner Rusnák zmenil systém, prešli sme na troch útočníkov, čo nám maximálne sadlo. Všetci traja vpredu, Eduard Mydliar, Mário Adamčík a ja sme boli veľmi rýchli. Skvelé prihrávky nám zo stredu rozdával Vilo Hyravý. V postupovom roku mužstvo bolo tak nastavené, že si nepripúšťalo, aby sa doma nevyhralo. Neraz sme súperov valcovali. Bolo to šesť kôl pred koncom, keď sa nám podarilo zdolať Trenčín 3:0. To bol taký zlom. Tým sme nášmu najväčšiemu konkurentovi odskočili o štyri body,“ oprášil si milé spomienky Róbert Hazucha, v súčasnosti šéf prípraviek pod Čebraťom.

Keďže FK SCP Ružomberok si už skraja júna 1997, dve kolá pred koncom, zabezpečil prvoligový štatút, posledné stretnutie proti Novým Zámkom bol predovšetkým oslavou postupu, no vyústilo taktiež v úžasnú exhibíciu – 10:0. „Hralo sa bez akéhokoľvek psychického tlaku. Zápas sme si spolu s plným štadiónom, maximálne užili,“ vravel ďalej Hazucha, ktorý si zaspomínal i na rodinnú klubovú atmosféru. „Po domácom vyhratom zápase tréneri nám vždy kúpili nejaké vínko. Spoločne sa posedelo, no cez týždeň už nepripadala do úvahy ani kvapka alkoholu. Všetko bolo veľmi družné. Nevadila nám ani stará dezolátna šatňa a v nej padajúca omietka.“

Postupový ročník Ruži priniesol aj ďalší výrazný výsledok, postup do semifinále Slovenského pohára. „Dokázali sme vyradiť 1. FC Košice, mužstvo, ktoré vtedy získalo historický prvý titul a potom hralo skupinovú fázu Ligy majstrov. Edovi Mydliarovi som dal rýchly pas a on prekonal vtedy reprezentačného brankára Ladislava Molnára, tým sme vyhrali 1:0. Košický tréner Ján Kozák ešte hodinu po zápase sedel na lavičke, keď nechápal, čo sa vlastne stalo,“ pripojil ohromný pohárový zážitok Róbert Hazucha.

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia