Prvý federálny titul basketbalovej Ruže má dnes krásne jubileum

RedakciaŠport6.4.2021

Šiesty apríl pred tridsiatimi rokmi bola sobota. Práve v ten deň basketbalistky SCP Ružomberok prvý raz triumfovali v I. československej lige.

Družstvo pod vedením trénerky Natálie Hejkovej (jej asistentom a zároveň generálnym manažérom klubu bol Jozef Smolek) najprv ovládlo tabuľkovú časť federálnej súťaže a vo finále zdolalo Spartu Praha 2:0 na zápasy (doma v „té osemnástke“ zvíťazilo 84:75 a v odvete hale na pražskej Letnej 70:64). Funkciu prezidenta podkošovej Ruže v tom čase zastával Ján Líška.

Bolo to niečo úžasné, veď Ružomberok, ktorý v súťažnom ročníku 1987/1988 meral cestu za súperkami v Slovenskej národnej lige, za chvíľu dobyl Československo. „Na najvyšší piedestál sme sa vyšvihli expresne rýchlo. Čo sezóna, to jeden veľký krok. Najprv to bol suverénny postup medzi elitu. V prvej lige v role nováčika skvelé šieste miesto, ďalšiu sezónu sme už oslovovali zisk bronzových medailí a tretí rok sme mali titul. Bolo to naozaj raketové,“ vrátila sa k odpáleniu basketbalovej Ruže do neskôr absolútnych európskych výšin Hejková, ktorá na druhý deň po dobytí premiérového republikového zlata oslávila 37 rokov. Len mimochodom, na trénerskú dráhu so ženami vykročila práve po vypadnutí družstva z najvyššej československej súťaže v roku 1987.

Tím z Liptova bol vtedy známy, že v každom zápase šliapal naplno a preto išiel z neho strach. Bez ohľadu na to, kto stál na druhej strane palubovky. „Súperov sme dokázali zlomiť enormným fyzickým nasadením. Mali sme vlastný herný štýl, ktorému sa dnes hovorí tempo basketbal. Zvykla som vtedy hovoriť, kde dejiny končia, my začíname. Taká bola aj pravda, niektorý súper vydržal s nami držať krok päť, druhý azda desať minút a potom sa zlomil,“ oprášila spomienky Hejková.

Za povšimnutie stojí, že v zlatom družstve z roku 1991 boli až štyri opory, ktoré pre veľký basketbal vycepoval vlastný klub – Iveta Bieliková, Milena Paulišncová, Zuzana Škvareková a Adriána Chamajová.

K prvému československému primátu potom mesto, ktoré smelo možno označiť za mekku baskebalu pod Tatrami, pridalo ďalšie dva s federálnym puncom a jedenásť v rade v rámci samostatného Slovenska.