Róbert Hazucha má dnes 50 rokov

RedakciaŠport16.5.2023

Dnešný jubilant, bývalý prvoligový futbalista, v súčasnosti šéf prípraviek MFK Ružomberok a tréner tamojšej „jedenástky“ Róbert Hazucha prežil pri svojej veľkej športovej láske krásne obdobie, ale aj krušné chvíle.

„Do lopty, asi ako každý chlapec v tej dobe, som začínal kopať na ulici. No bolo to určite aj o nejakých futbalových génoch, keďže medzi seba ma brávali dokonca chalani, čo boli o tri-štyri-päť rokov starší,“ začal oprašovať svoje spomienky čerstvý päťdesiatnik.

So súťažným futbalom začínal v Bielom Potoku, odtiaľ sa ešte ako žiak presunul pod Čebrať. Kamaráti ho potom stiahli do Kalamien, kde hrával za dorast. Ďalej Hazuchove kroky smerovali do Lúčok a neskôr do Likavky, kde sa v tom čase chodilo na V. ligu. „Na svoj posledný zápas v sezóne, si ma vtedy požičali Ružomberčania. Mužstvo, ktoré viedol tréner Ľubomír Páleník, potrebovalo na záchranu v druhej ligy doma zdolať Trebišov. Moja prihrávka Mužíkovi, napokon rozhodla o dôležitom víťazstve 1:0. Následne mi ružomberský klub ponúkol profesionálnu zmluvu,“ priblížil niekdajší krídelník s mimoriadne rýchlymi nohami, jeden z miľníkov svojej hráčskej dráhy.

Hráč, ktorý základnú vojenskú službu si odkrútil v „béčku“ Dukly Banská Bystrica, najkrajšie a najplodnejšie obdobie svojej aktívnej kariéry spojil s futbalovou Ružou. „Bol som pri postupe do najvyššej súťaže v sezóne 1996/1997. Celkove som tu odtiahol desať sezón. V prvej lige to bolo asi 145 štartov. Strelil som okolo dvadsať-tridsať gólov, no azda na ďalších sto prihral,“ pokračoval dnešný oslávenec.

Keď skončil s vrcholovým futbalom, ako rýdzi amatér pokračoval v Ludrovej. Tam sa mu však na nejaký čas nečakane úplne zmenil život. „Hrali sme v Bobrovci a došlo k stretu hláv. V danom momente, nič vážne. Lenže hodinu-dve po zápase, mi prišlo zle. Skončil som vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a zrazu človek ochrnul na pol tela. Bolo to niečo strašné, nemohol som sa ani pohnúť. Nasledovali štyri mesiace v nemocnici. Na rehabilitačnom oddelení pod vedením primára Jozefa Kobelu, ma postupne začali stavať na nohy. Ďalej nasledoval pobyt v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej,“ opísal Robo zatiaľ najhoršiu etapu svojho života.

Dal sa ale dokopy a pod Čebrať sa vrátil ako tréner U 11. „Osobitne pánovi Milanovi Fiľovi som veľmi vďačný, že mi dal takúto šancu,“ uviedol veľký fanatik „koženej“, ktorý na rovnakej futbalovej adrese pôsobí až doteraz. „S ružomberským futbalom som, s menšími prestávkami, spojený už tridsať tri rokov,“ doložil Róbert Hazucha.