Rozhovor s futbalovým reprezentantom do 19 rokov Matúšom Kmeťom

RedakciaŠport19.12.2018

Ešte v šestnástich ho tréner Norbert Hrnčár stiahol z dorastu do kabíny A mužstva MFK Ružomberok. Odvtedy Matúš Kmeť zarezáva s fortunaligistom, ale na svoju ouvertúru v najvyššej súťaži si musel počkať do 4. augusta 2018, keď vybehol na posledných osem minút v domácom stretnutí proti Žiline (3:1). Posledné jesenné ligové kolo znamenalo ďalší miľník v kariére mladého talentovaného futbalistu pochádzajúceho z Ludrovej. V Senici (1:1) Matúš Kmeť (nar. 27. júna 2000) nastúpil v základnej zostave Ruže. Práve týmto „krstom ohňom“ sme začali aj náš rozhovor.

Čakali ste, že v poslednom súťažnom zápase roka sa vám splní ďalšia veľká túžba?

Celú jesennú časť som sa na svoj debut v základe chystal, ale už som veľmi dúfal, že ešte takáto príležitosť príde. Dopomohli k nej aj okolnosti v mužstve. Erik Daniel nebol k dispozícii kvôli zraneniu a Tihomir Kostadinov nútene stál pre päť kariet. Keď mi tréner oznámil, že nastúpim, samozrejme, bol to pocit ohromnej radosti, spojenej aj s očakávaním.

Ako zneli pokyny trénera Davida Holoubka? Kládol vám na srdce pred zápasom v Senici niečo zvláštne?

V prvom rade ma upokojoval, že nie je dôvod na žiadny stres, že na tréningoch to vyzerá celkom fajn a predsa už dlhšiu dobu sa pripravujem s "áčkom". Žiadal odo mňa neustálu aktivitu, aby som veľa behal, podporoval útok, ale nezabúdal ani na bránenie. Povedal, že mám do ligového zápasu preniesť to, čo ukazujem na tréningoch.

Keď ste minútu pred naplnením riadneho hracieho času opúšťali ihrisko, čo vám prechádzalo hlavou?

Bol som neskutočne unavený. Iný je dospelácky zápas než dorastenecký, aj čo sa týka tempa. Už ma brzdili kŕče, to som aj avizoval lavičku. Pri striedaní som sa cítil super. Myslím si, že v prvom ligovom zápase, ktorý som odohral od začiatku a takmer až do konca, som nesklamal.

Ako vyzerá váš bežný týždeň počas sezóny? Pripravujete sa len s prvým mužstvom, alebo si odskočíte aj k dorastu?

Stále som s áčkom. Keď na konci týždňa vyjde nominácia na najbližší zápas, je to pre mňa správa, či zostávam pri mužoch, alebo budem k dispozícii družstvu U 19. Niekedy sa tréneri dohodli, že aj posledný tréning v týždni som absolvoval s dorastencami.

A čo škola?

Na Obchodnej akadémii v Ružomberku mám individuálny plán a do školy zavítam až keď skončí jesenná či jarná časť. Potom sa snažím dobehnúť zameškané i nachytať nejaké známky. Momentálne som v maturitnom ročníku.

Aký „flek“ sa vám ušiel v kabíne, koho máte vedľa seba?

Po pravej ruke je Matej Kochan, naľavo som mal Šimona Kupca, ten však v lete odišiel. Keďže jeho miesto zostalo prázdne, najbližšie je Filip Twardzik.

V doraste pri vašom mene tróni dvanásť jesenných nástrelov. Možno hovoriť o spokojnosti?

Keďže nie som hroťák, ale krídelník či ofenzívny stredopoliar a zo sedemnástich jesenných kôl som odohral len dvanásť, myslím si, že je to pekné číslo. Ešte k tomu treba prirátať tiež niekoľko gólových asistencií. Veru nečakal som takú úrodnú jeseň.

„Devätnástka“ šliape, zimuje na 2. mieste len o bod za Trenčínom. Budete na konci oslavovať titul?

To je ťažká otázka. Určite všetci po vydarenej jeseni túžia po víťazstve v súťaži. Za seba môžem sľúbiť, že pokiaľ budem na ihrisku, urobím všetko pre to, aby som družstvu pomohol.

V novembri sa vaše meno objavilo medzi strelcami v medzištátnom stretnutí Taliansko – Slovensko (2:4) do 19 rokov. Užili ste si zápas na Apeninskom polostrove?

Hrať v Taliansku v ktorejkoľvek kategórii nie je veru bežná vec. Hoci išlo iba o mládežnícky duel, divácka kulisa bola početná. Na zápas sa cestovalo po neúspešnej kvalifikácii o postup na ME so snahou aspoň čiastočne odčiniť tento neúspech. Hral som síce iba polčas, no okrem vedúceho gólu som aj na jeden prihral. Určite iba spokojnosť. Len mimochodom, do tohto zápasu zasiahli ešte aj ďalší dvaja ružomberskí dorastenci – Tomáš Bobček a Alex Holub.