Rozhovor s kapitánom ružomberskej juniorky M. Gallom

RedakciaŠport8.11.2018

Jesenným lídrom III. futbalovej ligy, skupiny stred je ružomberská juniorka, béčko fortunaligistu. Nováčik súťaže získal 33 bodov (10 víťazstiev, 3 remízy, 3 prehry, skóre 38:15), podobne ako druhá Rimavská Sobota (pomer gólov 26:10). Hovorili sme s kapitánom B tímu spod Čebraťa Michalom Gallom, ktorý má na svojom aj 73 prvoligových štartov, z toho 66 v ružomberských farbách a sedem ako hráč Michaloviec.

Ako sa pozeráte na treťoligovú jeseň?

„Keďže sme prví, pohľad na tabuľku je príjemný. Prvú polovicu sezóny môžeme zhodnotiť ako úspešnú. Jediným negatívom bola v úvode domáca prehra s Lučencom 0:1.“

A jej príčiny?

„Zrodila sa po našich nevyužitých šanciach, ktorých bolo naozaj neúrekom. V závere sme všetky sily vrhli do útoku, viac sme to vzadu otvorili, hosťom vyšiel ojedinelý protiútok, nasledovala štandartná situácia a gól v našej sieti.“

Štart do sezóny sa však celkove neniesol na ideálnej vlne. V čom tkvel problém, že mužstvo po štyroch kolách malo na svojom konte dve prehry, jednu remízu a iba jedno víťazstvo?

„V porovnaní s predchádzajúcim súťažným ročníkom došlo trochu k obmene kádra, skromnejšia bola pomoc ´áčkárov´ a takisto treba povedať, že sme sa ocitli o poschodie vyššie. Tretia liga je o dosť kvalitnejšia než štvrtá, súperi majú iné futbalové parametre. V 4. kole sa prehralo vo Fiľakove (0:1), no bol to súper, ktorý v tabuľke patrí do užšej špičky. Potom sme sa už rozbehli.“

V rámci spoločného projektu B tímu s dorasteneckou „devätnástkou“ vytvárate jednu tréningovú skupinu. Ako vnímate túto pestrú hráčsku partiu?

„Nijako špeciálne, cítim sa ako na bežnom tréningu. S veľmi mladým kolektívom som sa stretol už i počas angažmánu v Michalovciach. Keď chalani v kabíne rozoberajú svoje školské povinnosti, pripadá mi to také úsmevné, no zároveň si aj ja trochu vybavím túto svoju životnú etapu. Ide o mladých chlapcov, ktorí sa stále v prvom rade učia hrať futbal.“

Prejdime ale k vám. Kde, po mnohých rokoch strávených v Ružomberku, smerovali vaše futbalové kroky?

„Odišiel som do českej druhej ligy do Táborska. Bolo to po sezóne 2011/2012, keď v ružomberskom klube došlo k zrušeniu B mužstva a celkove zostalo veľa hráčov. Viacerým, ktorým sa skončili zmluvy, do tejto skupiny som patril aj ja, bolo doporučené hľadať si nové angažmány. V Táborsku som mal kontrakt na dve sezóny, lenže už po polroku prišla ďalšia zmena a mojim novým pôsobiskom sa stali Michalovce. Ako kapitán som mužstvo doviedol do najvyššej súťaže, ale zahral som si ju iba krátko, potom nasledovali striedavé štarty za Lokomotívu Košice. Keď tréner Ján Haspra prevzal Liptovský Hrádok, rozhodol som sa pre návrat do Liptova.“

Ako ste sa ocitli znovu pod Čebraťom?

„V Hrádku sa síce vyhrala tretia ligy, ale s mužstvom sa lúčil Ján Haspra, ktorý v Ružomberku zase na nohy staval B tím. Oslovil mňa, Juraja Vrlíka a Lukáša Kojnoka, tak sme ho nasledovali. Prvú sezónu sme boli v štvrtej lige, ktorú sme suverénne vyhrali.“

Vedenie klubu pred vami vytýčilo ďalší postupový cieľ, ako to vnímate?

„Za kabínu môžem sľúbiť, že všetko urobíme preto, aby súťaž vyhrali.“

Stále vás futbal baví, hoci už nehráte na vrcholnej úrovni?

„Áno, no netrénujem toľko ako mladíci. Futbal robím popri zamestnaní, som správcom futbalového štadióna a zanedbávať nechcem ani rodinu.“