Rozhovor so slovenskou reprezentantkou v šachu Monikou Motyčákovou

RedakciaŠport23.10.2018

Len pár dní potom, čo sa vrátila z gruzínskeho Batumi, kde na 43. Svetovej šachovej olympiáde dopomohla slovenskej reprezentácii k druhému najlepšiemu historickému umiestneniu, ktorou bola 19. priečka, už Monika Motyčáková trielila do Prahy. Dvadsaťšeťročnú Ružomberčanku zlákal Šachový vlak, netradičný turnaj, tentoraz po českých a poľských dráhach, ktorý nemá vo svete obdobu.

Skúste nám na úvod popísať tento netuctový projekt. S akými pocitmi ste sa vrátili?

Len čo sme vyrazili z pražského hlavného nádražia, rozohrali sa prvé partie. Išlo o 11 – kolový turnaj v zrýchlenom, čiže rapid šachu, keď na jednu partiu som mala dvadsať minút, plus päť sekúnd za každý ťah. Bola treba hrať a rozhodovať sa naozaj rýchlo. Celú vlakovú súpravu na tento účel špeciálne prispôsobili, prvé dva vozne boli konferenčné s desiatimi šachovnicami, v ďalších vagónoch každé kupé malo jednu šachovnicu. Ešte aj na lokomotíve sa vynímali šachové figúrky. Prvá trasa končila v Ostrave, ďalšími zastávkami boli Varšava, Krakov a Hradec Králové. Odtiaľ sme sa zase vrátili do Prahy. Počas celých piatich dní vládla úžasná priateľská až rodinná atmosféra, naozaj veľký zážitok. Keďže veľmi rada cestujem a takisto rada hrám šach, pre mňa to bolo ideálne spojenie dvoch koníčkov.

Akému záujmu sa tešil turnaj na koľajniciach?

Doslova obrovskému, čím som bola milo prekvapená. Prišlo 103 hráčov z 21 krajín. Štartovná listina bola mimoriadne pestrá. Zastúpenie mali aj také vzdialené destinácie ako Austrália, USA, India či Mexiko. Viacerí účastníci zo zámoria, keď som s nimi hovorila, prezradili, že len kvôli Šachovému vlaku pricestovali do Európy. Táto akcia sa konala už ôsmy krát, no vždy je jeho trasa iná, raz vlak zavítal aj na Slovensko.

Ako sa vám darilo v bohatej medzinárodnej spoločnosti?

Skončila som so ziskom 7,5 b. za päť výhier, päť remíz a jednu prehru na ôsmom mieste, čo ma potešilo. Keby sa mi bolo podarilo víťazne zvládnuť posledné kolo, veď Francúza Broumeho som mala takmer na lopate, mohla to byť dokonca piata priečka. Zvíťazil medzinárodný majster Guy West z Austrálie, druhý bol Američan Alexander King a tretí Ukrajinec Roman Chajecký. So všetkými medailistami som aj hrala, mimochodom s Westom to bola remíza a smoliarska, pretože súper v tejto partii ťahal za kratší koniec. Priznám sa, ja som až tak nepozerala na výsledky, po svetovej olympiáde som skôr hľadala turnaj, kde si zahrám hlavne pre seba, pre radosť.

Vo vlaku ste aj spali?

To nie. Naša súprava odchádzala každý deň okolo desiatej a niekedy poobede sme dorazili do miesta ďalšej zastávky. Ubytovali sme sa v hoteli, nasledovalo voľno, mohli sme si pozrieť mesto a na druhý deň bol opäť zraz na stanici.