Rozprávali sme sa s majiteľom MFK Ružomberok Milanom Fiľom

RedakciaŠport2.11.2021

Najprv sa v útrobách štadióna stretol s klientmi Centra sociálnych služieb Trojlístok a potom na východnej tribúne fandil svojmu tímu, ktorý v 13. kole Fortuna ligy zdolal ŠKF Sereď 3:1. Návštevu Milana Fiľa, majoritného majiteľa MFK Ružomberok sme využili aj pre náš rozhovor.

Hoci sme vo futbalovom stánku, dovoľte ešte sa vrátiť k vašej osobnej audiencii u pápeža Františka na košickom arcibiskupstve, o ktorej informovali aj médiá. Akoby ste opísali svoje pocity?

„Vždy pri tejto téme sa mi ťažko nachádzajú slová. Po stretnutí so Svätým Otcom, v prvom rade musím povedať, že väčšieho človeka som na našej planéte nestretol. Jeho skromnosť a zároveň úžasná rozvaha, to sa nedá opísať. Ani trošku nepochybujem, že ide o najmúdrejšiu osobnosť na svete.“

Možno povedať, že išlo o udalosť, ktorá navždy zostane pevne ukotvená vo vašej pamäti?

„Určite. Jedinečný zážitok. Obdivuhodný človek. Jeho svätosť, niečo výnimočné. Aj s odstupom niekoľkých dní.“

Skúsme prejsť od historickej návštevy pápeža Františka na Slovenku k ružomberskej „koženej“. Mužstvu po trinástich kolách patrí tretia priečka, hneď za Slovanom Bratislava a Trnavou, asi príjemný pohľad na tabuľku, čo vy na to?

„Áno, ale nie som úplne spokojný. Mohli sme mať o štyri body viac. Chýbajú mi ´bodíky´, ktoré chlapci stratili v Zlatých Moravciach a s Pohroním v Žiari nad Hronom. Už mohla byť pred nami celkom kľudná jeseň.“

Nemali ste trochu obavy, keď v lete mužstvo prevzal tréner Peter Struhár, ktorý zatiaľ v „dospeláckom“ futbale koučoval len treťoligový tím?

„Vôbec nie. Neboli ani najmenšie pochybnosti. A vidíte, herne sme na tom vynikajúco, akurát koncovka mužstvo pripravila o viac bodov. Vyšleme dvadsať striel, no z toho len päť na bránu. Malo by to byť opačne, aby pätnásť letelo medzi žrde a päť mimo.“

Ako sa vám pozdáva súčasné mužstvo?

„Myslím si, že máme kvalitný a perspektívny kolektív, zložený predovšetkým z vlastných radov, z domácich hráčov. Za celých 25 rokov, čo som v ružomberskom klube, vždy to bolo moje želanie. Potrebujeme pre A mužstvo vychovávať a pripravovať našich mládežníkov. Aby ružomberský futbal bol naozaj ružomberský. Samozrejme, ak bude treba, tak sa posilníme, no hráčov budeme hľadať len na Slovensku, maximálne v Čechách.“

Štvrťstoročie je už na tomto poli úctyhodný vek. Navyše Ružomberok od svojho postupu do najvyššej súťaže, sa vkuse drží medzi elitou, čo vy na to?

„Áno je dlhý úsek, no neboli len úrodné roky a zatiaľ sa nenaplnila ani moje veľká túžba.“

Máte za sebou titul, štarty vo finále Slovenského pohára aj s jedným ziskom trofeje, učinkovanie v pohárovej Európe, je to málo?

„Mojou ambíciou je, aby mužstvo každú sezónu bojovalo o štart v európskej klubovej súťaži, bez ohľadu na to, či to vyjde, alebo nie. Nuž a strašne si prajem, aby sa raz Ružomberok dostal do skupinovej fázy európskej pohárovej súťaže. Tam by sme odohrali po tri zápasy doma a vonku s renomovanými súpermi. Pre celý klub by to bolo mimoriadne cenné a dôležité. Aj z pohľadu budúcnosti.“

V septembri na vaše pozvanie Ružomberok navštívila veľká futbalová legenda Antonín Panenka, aké pohnútky vás k tomu viedli?

„Je to môj dobrý priateľ i veľký človek, ktorý na futbalovom ihrisku dosiahol strašne veľa. Stal sa majstrom Európy, hral za výber sveta, Európy... Panenka navždy zostane ohromnou osobnosťou. A verím, že to nebol posledný futbalový velikán, ktorý zavítal do Ružomberka.“

Je známe, že podporujete aj ružomberský basketbal, sledujete výsledky dievčat?

„Samozrejme a držím im palce. Veľmi družstvu prajem, aby v Európskom pohári postúpilo zo skupiny ďalej. Vysoko si vážim Juraja Suja, je to perfektný tréner, určite nie náhodou vedie tiež národný tím žien. Myslím si, že ešte aj ďalších desať rokov by mohol pôsobiť v Ružomberku.“