Ružomberčanka V. Ondečková začala už druhú dekádu pri paralympionikoch

Ružomberčanka V. Ondečková začala už druhú dekádu pri paralympionikoch

Ján SvrčekŠport17.11.2025

Na kvalifikačnom turnaji parahokejistov v nórskom Jessheime, kde si Slováci druhým miestom zabezpečili postup na Zimné paralympijské hry v Miláne a Cortine d´Ampezzo 2026, nebol z dolného Liptova len hráč nášho „nároďáku“, ružomberský rodák Michal Hlinka, ale aj, členka realizačného tímu Veronika Ondečková.

Bolo to už dávno, v roku 2015, ešte za čias priekopníka parahokeja na Slovensku Petra Štíta. Oslovil spolužiak zo strednej školy. Nuž a odvtedy som súčasťou hokeja na sánkach,“ prezradila 52 – ročná Ružomberčanka, pre miestnych hlavne známa ako šéfka Telovýchovnej jednoty Sokol, ktorá sa prioritne venuje športovej gymnastike.

Jej robota pri slovenskej reprezentácii má široký záber. Predtým oficiálne bola vedená ako kondičná trénerka, teraz na papieri ide o status masérky. „V mojej náplni je regenerácia, masáže, tiež pomoc na tréningoch, no takisto rôzne kustódske povinnosti, vrátane opráv materiálu, alebo vlastná výroba takého, čo sa nedá kúpiť. No je to práca, čo ma baví. Zaujímavá, no zároveň náročná i špecifická, pretože každý z hráčov má iný zdravotný hendikep,“ vysvetľovala V. Ondečková.

Táto pozícia si vyžaduje aj výjazdy na zápasy, turnaje, či sústredenia. „Musela som odísť zo školstva, prestať učiť, inak sa to časovo nedalo skĺbiť. Momentálne učím v Dolnom Kubíne decká zo základných škôl krasokorčuľovanie,“ dozvedeli sme sa ďalej.

Na kolektív, ktorý senzačne pre Slovensko vybojoval druhú (po Pekingu) paralympiádu, Veronika Ondečková povedala: „Sú to chalani, ktorí do toho dávajú srdiečko. A klobúk dole pred výsledkami, čo dosiahli, naozaj v biednych podmienkach. Cez deň sú v práci a večer pracujú na tréningoch.“

Foto: paralympic.sk

© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia