Stará anglická zásada môj dom, môj hrad, vo včerajšom fortunaligovom zápase Ružomberok – Žilina (0:2) absolútne neplatila. Hostitelia si za celé stretnutie nevypracovali žiadnu gólovú príležitosť, pričom za kratší koniec povrazu ťahali, aj čo sa týka striel medzi žrde – 1:4, či herného prejavu.
„V podstate vôbec sme nevystrelili na bránu, ani ju neohrozili. Potom nemôžete dať gól, ani vyhrať zápas. Nejaké centre tam lietali, ale mimo,“ konštatoval po spackanom stretnutí domáci gólman Ivan Krajčírik.
„Šošoni“ dva razy udreli do 17. min. a potom až do konca mali viac – menej všetko pod kontrolou. „Pri prvom góle stálo pri Žilinčanoch šťastie. Hráč chcel strieľať na bránu, zle trafil a lopta po zemi skončila tam, kde ani sám nečakal. Bola z toho šanca a gól. Keď hostia upravili stav na 0:2, išlo jednoducho o chybu v našej obrane. Takto hráči nemôžu nechať padnúť loptu v šestnástke, musia ju odhlavičkovať. Škoda. Ja som sa k nej nemohol dostať,“ opísal dve gólové ujme, ktoré rozhodli o výsledku stretnutia strážca ružomberskej svätyne Ivan Krajčírik.
Ružomberské mužstvo už dlhšie sa nezdá byť vo svojej koži. Samozrejme, celú koncepciu výrazne nahlodala aj značná maródka, ktorá dosť okliešťuje silu kádra. „Neviem, čo sa deje, dva mesiace nehráme tak ako minulú sezónu. Myslel som, že šťastné víťazstvo nad Trnavou nás nakopne, žiaľ, opak bol pravdou. V prvom polčase sme hrali otrasne. Žilina bola celý zápas dobrá a ustrážila si dvojgólové vedenie,“ vravel ďalej Krajčírik.
Človek má dojem, akoby chlapcom chýbali aj sily. „Mali sme predtým anglický týždeň, lenže na to sa nemôžeme vyhovárať. V šatni si treba povedať, ako ďalej,“ doložil brankár MFK.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia