Po vyše štyroch mesiacoch Ján Maslo zase nastúpil na fortunaligový zápas. V sobotu, opäť aj s kapitánskou páskou, v Bratislave so Slovanom (1:1). Za povšimnutie stojí, že práve proti „belasým“ na Tehelnom poli odohral aj svoje posledné súťažné stretnutie (7. novembra 2021) pred vynútenou prestávkou. V závere minulého roka ho stopol COVID-19, v januári v prípravnom dueli s Bardejovom (2:0) zranený členok a počas sústredenia v Turecku vykĺbené rameno v zápase s kosovským mužstvom FC Ballkani (1:2).
„Bol to výborný pocit, o to krajší, že sa nám podarilo od majstra odviesť si cenný bod. Netajím, na konci stretnutia som už cítil hernú pauzu. Veľmi som si želal, aby moja zápasová výluka konečne skončila. Posledný týždeň som už naplno s mužstvom trénoval a týždeň predtým začal behať. Najhorších bolo prvých asi štrnásť dní po zranení. Bolesti boli nepríjemné, nedalo sa ani dáko extra spať. Potom som začal chodiť do ´posilky´, na stacionárny bicykel a pracoval s našimi fyzioterapeutmi," rozprával 36 - ročný stopér.
Po magnete 2. kola nadstavbovej časti o titul bol šéf kabíny MFK spokojný. „Keď prídete na Slovan, zväčša domáci sa snažia na vás vyletieť, čo najskôr skórovať a tým získať väčší pokoj. To sa im v sobotu aj podarilo. V druhom polčase však lopta bola častejšie na našich nohách. Tým sme možno súpera zaskočili a unavili. Až to vyvrcholilo dôležitým vyrovnaním. Bol to predovšetkým gól Martina Regáliho, ktorý predviedol parádne sólo.“
Pred rokom Ružomberok o takomto čase otvoril boje v skupine o udržanie sa. Teraz je na úplne opačnom póle tabuľky, stále tretí s ôsmimi plusovými bodmi na štvrtú Dunajskú Stredu a o bod za druhou Trnavou, ktorú privíta v nedeľu. „Asi málokto s tým rátal. Samozrejme nás súčasné postavenie iba teší. Je za ním dobrá a tvrdá každodenná práca všetkých – trénerov, nás hráčov i celého realizačného tímu. Určite sa chceme pozrieť do Európy. Bez ohľadu na to, či to bude z druhého alebo tretieho miesta na konci,“ dodal Ján Maslo.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia