S autormi publikácie VENGLOŠ a synmi futbalovej veľkej futbalovej osobnosti

Ján SvrčekŠport29.10.2026

Dvadsať sedem kapitol (prvou je Poľská krv a poslednou Základná škola Jozefa Vengloša na Klačne) a množstvo úžasných fotografií obsahuje 656 stranová knižná publikácia o slovenskej futbalovej legende s názvom VENGLOŠ, ktorá včera mala svoj druhý krst (po Bratislave) v ružomberskej Synagóge.

„Od začiatku sme rátali s tým, že kniha bude minimálne dvakrát uvedená do života, v Bratislave a v rodisku Jozefa Vengloša v Ružomberku a možno aj trikrát, ak sa nám podarí ešte krst v Prahe,“ rozhovoril sa jeden z autorov publikácie Tomáš Černák, ktorý celý tím dal dokopy. „S iniciatívou prišiel syn pána Vengloša Juraj Vengloš, či by sme spoločne nenapísali knihu o ich otcovi. V tej chvíli mi bolo jasné, že pre jedného človeka by to bola nadľudská úloha, lebo Jozef Vengloš obsiahol všetky kontinenty a pôsobil v mnohých krajinách. Tak som oslovil dvoch skúsených matadorov v oblasti športovej žurnalistiky a publicistiky Mojmíra Staška a Ladislava Harsányiho, či by sme nevytvorili jeden tím a nepustili sa do spoločnej veľkej prác, do tohto veľkého projektu. Tak sme si to rozdelili. Hneď mi bolo tiež zrejmé, že vyjde kniha, ktorá bude mať aj šesťsto strán.“

„Mojou srdcovkou je kapitola Belehrad 1976, no zmapoval som aj VSS Košice, čo mi bolo tiež veľmi blízke,“ vravel odkrýval svoje materiály Mojmír Staško. "Ďalej tam mám kapitoly z britského prostredia – Aston Villu, Cetic Glasgow, tiež Sporting Lisabon, či majstrovstvá sveta v rokoch 1982 a 1990. Bolo to aj objavovanie nových, nepoznaných vecí.“

„Ja som sa viac – menej zameral na exotické pôsobiská, či to bola Austrália, Omán, Malajzia.“ vravel Ladislav Harsányi. „Tu by som rád zdôraznil jednu vec. Keď sme v týchto krajinách po desaťročiach pátrali po stope Jozefa Vengloša, tamojší ľudia nám nielen pomáhali, ale aj strašne si tohto človeka vážili a hovorili o ňom iba superlatívoch. Poviem aj jeden konkrétny prípad. Keď pán Vengloš zomrel, v Malajzii v televízii robili rozhovory s hráčmi, ktorých trénoval. Jeden hráč sa vyjadril, že bol ako ich otec a zrazu kvôli slzám, čo sa mu vtisli do očí, musel na chvíľu svoje rozprávanie prerušiť.“

Samozrejme, v Synagóge nechýbali ani synovia Juraj a Jozef Venglošovci. „Som rád, že aj Ružomberok bol súčasťou krstu tejto knihy, veď obaja naši rodičia boli z tohto mesta. V rámci programu sme si vypočuli aj veľmi pekné a dojímavé príbehy s otcom od najstarších účastníkov krstu. Čo sa týka knihy, tá je naozaj detailne urobená. Myslím si, že ľudia, čo majú radi futbal, alebo celkove šport, tak si prídu na svoje,“ vyznal svoje pocity Juraj Vengloš.

„Sme tu už na tretej akcii, ktorá je venovaná nášho otcovi. Vlani išlo o premietanie filmu Joe The First a od 1. septembra je v Ružomberku Základná škola Jozefa Vengloša,“ pripomenul Jozef Vengloš, ml. „Aj ako chlapec som často chodil do Ružomberka. Hlavne cez prázdniny, do trojposchodového domu pri železničnej stanici, kde býval mamin otec, ktorý bol rušňovodič.“ Jozef Vengloš, ml. za včerajšiu vydarenú akciu zvlášť poďakoval ružomberskému primátorovi Ľubomírovi Kubáňovi.

Foto: Vladimír Miškovčík, autor