S hlavnou postavou stretnutia Dunajská Streda - Ružomberok (2:3)

RedakciaŠport17.5.2022

V nedeľu ružomberskí futbalisti víťazstvom v Dunajskej Strede (3:2) spečatili zisk strieborných. Pri všetkých troch góloch nového vicemajstra bol mladý, stále len 20 – ročný útočník Tomáš Bobček. Pri vyrovnaní na 1:1, utešenou prihrávkou oslovil Martina Regáliho, keď Mojžiš preklopil stav na 1:2, vyhral hlavičkový súboj a do tretice sám skóroval.

Máte za sebou výnimočný zápas, čo vy na to? - znela naša prvá otázka na hrdinu z MOL arény.

„Výnimočný bol pre celé mužstvo, veď sme definitívne potvrdili druhé miesto. Samozrejme, teší má gól i asistencia. Nad všetkým ale vyčnieva konečný výsledok a veľký úspech v tejto sezóne.“

Poďme najprv k vašej gólovej asistencii. Ako by ste akciu popísali?

„Zbadal som, že na mňa letí dlhá lopta za obranu súpera, tak som si nabehol. No o chvíľu už ma križovali dvaja stopéri, preto nasledovala zasekávačka a prihrávka na Martina Regáliho z druhej vlny, ktorý veľmi dobre zakončil.“

Čo vaša elegantná pätička na 1:3?

„Netvrdím, že presne takéto situácie trénujeme, no mojou úlohou je byť pri prednej žrdi a tam čakať loptu od krajných obrancov. Dal som tam nohu a bol z toho gól.“

Potom ste mohli zvýšiť vaše vedenie na 4:1, čo poviete?

„Áno, bola to veľká šanca. Keby Dunajská Streda vyrovnala na 3:3, veľmi by som si vyčítal, že moja hlavička neskončila v sieti.“

Aký ste mali celkový dojem zo zápasu?

„Obe mužstvá divákom ponúkli dobrý futbal. Padlo päť gólov, takže divák musel byť spokojný. V druhom polčase sme ale nepokračovali vo výkone z prvej polky. Sám neviem, čo sa stalo. Zrazu sme boli nervóznejší a akoby zľaknutí. Už sme mali ďaleko menej loptu na svojich kopačkách. No vyšiel nám jeden brejk a bol z toho gól.“

Keď Ružomberok dosiahol historické „double“ v sezóne 2005/2006, ešte ste ani nevedeli, čo je futbal a teraz vaše meno bude spojené druhým najväčšom medzníkom, čo poviete?

„Vtedy mi nebolo ešte ani päť rokov, no možno už som kopal do lopty. Samozrejme, ten výsledok som neregistroval. A pri tomto som členom kádra. Aj s ostatnými sa ohromne teším.“

Asi aj veľké zadosťučinenie po toľkých zdravotných patáliách a niekoľkomesačných výlukách.

„Futbal má aj takú tvár. Zatiaľ moja kariéra bola ako na hojdačke. Boli tiež obdobia, keď som sa trápil, o to má človek väčšiu radosť, keď sa mu darí. Dúfam, že už natrvalo sa mi budú vyhýbať zranenia a prídu aj ďalšie krásne chvíle.“

O oslavách na čerpacích pumpách ste predtým len počuli, alebo čítali, no v nedeľu ste si ich prvý raz mohli vychutnať, aké boli?

„Priznám sa, dáko som neoslavoval, nechávam si to na sobotu. Po zápase som bol poriadne vyšťavený a unavený. Veru, nebolo mi najlepšie.“