Schody pokukujú aj po medzinárodnej účasti

RedakciaŠport21.9.2018

„Bikerový“ adrenalín pod názvom Ružomberské schody mal svoju ouvertúru v septembri 2011. Išli sa iba „schody“, štart i cieľ Peter Cigaňák so svojim tímom vytýčil na Podhore a pretekárom „vykolíkoval“ 1630 m okruh s tromi zjazdmi. Najprv (na päť kôl) boli na programe semifinálové jazdy, potom prišlo na rad finále. Postupne sa formát tohto na Slovensku priekopníckeho podujatia, ktoré už pri prvej repríze našlo svoj „hlavný stan“ v Parku Š. N. Hýroša, menil a dolaďoval. Vlani ho „cigaňákovci“ zveľadili na štyri súťaže (klasické „schody“, verejné preteky pre juniorov a dospelých, šortrek a detský a žiacky prológ) a v rovnakom šate sa uskutočnil aj nedávny ôsmy diel. Ten bol nosnou témou nášho rozhovoru so zakladateľom a hlavným organizátorom ružomberského divácky príťažlivého cyklistického eventu Petrom Cigaňákom.

Aké pocity u vás prevládali bezprostredne po skončení ďalšej kapitoly?

„Bol som spokojný. V hlavnej súťaži, azda až na Tomáša Višňovského k nám zavítala kompletná slovenská špička v horskej cyklistike. Dvojnásobný počet štartujúcich oproti lanskej premiére sme zaregistrovali v šortreku. Hore idú počty v najmladších kategóriách, prišlo 52 ´decákˇ, tridsať bolo žiakov a žiačok. Naše podujatie sa opäť tešilo veľmi peknému diváckemu záujmu.“

Ale predsa na ´schodoch´, čo sa týka počtu účastníkov stagnujete, nedarí sa zvýšiť počet pretekárov, v čom to je?

„Ako som povedal pri predchádzajúcej otázke, kvalita nechýbala. Prišlo šestnásť naozaj top ´bikerov´. Mali sme prísľub, že svojich cyklistov pošle známy Kellys Factory Team, ktorý združuje tiež Čechov a Poliakov, no škoda, že neprišli. Tentoraz nebola obsadená kategória downhill. Treba si uvedomiť, že nie každý sa môže postaviť na trať, s tromi zjazdami po schodoch v každom kole. Verím však, že v blízkej budúcnosti budú naše ´schody´ aj medzinárodné. Vyžaduje si to ešte viac prostriedkov.“

Aký balík financií bolo treba teraz vyskladať na zorganizovanie pretekov?

„Takmer osem tisíc eur. Čo sa týka peňazí, bol to zatiaľ najbohatší ročník, oproti vlaňajšku sa rozpočet zvýšil o 1500 eur, viac sa na odmenách rozdalo na ´schodochˇ, kde v kategórii elitte ´brali´ peniaze až prví desiati a narástla tiež dotácia na ceny pre šortrek.“

Prebleskla vám niekedy hlavou aj myšlienka skončiť a nepripraviť ďalší ročník?

„Nie takto som nikdy neuvažoval. Predtým som sa púšťal do organizácie aj iných súťaží, dnes sa naplno venujem dvom podujatiam – v zime Memoriálu Jána Gregora a lete sú to Ružomberské schody.“

Ako ďalej, v nedeľu musíte jednotlivé štarty prispôsobovať omšiam vo farskom kostole, nezamýšľate nad sobotou?

„Čo sa týka štyroch súťažných častí, myslím si, že sme sa dostali viac – menej k optimálnej štruktúre, takže v tomto smere nad žiadnymi zásahmi neuvažujeme. Prvý ročník, keď sa išli iba ´schody´, sa konal v sobotu, lenže aj tento deň je pre nás problémový. Sobota patrí sobášom, takže na Hlinkovo námestie, cez ktoré pretekári prechádzajú v každom kole, sa poobede zaplní ľuďmi, autami, prípadne i autobusmi.“