Solídna jesenná ouvertúra ružomberskej rezervy v druhej najvyššej futbalovej súťaži

RedakciaŠport17.12.2019

MFK Ružomberok B, ktorý je nováčikom II. ligy, po jesennom programe sa usadil na ôsmej priečke so ziskom 22 bodov (7 víťazstiev, 1 remíza, 9 prehier).

V roku 2017 bol pod Čebraťom, po šesťročnej pauze, obnovený „B“ tím, ako súčasť spoločnej tréningovej skupiny s družstvom starších dorastencov. V prvej sezóne sa mužstvo vyšvihlo zo štvrtej do tretej ligy a v nej sa takisto ohrialo len jeden ročník. V lete ružomberskú rezervu, už so statusom druholigistu, prevzal 51 – ročný Ladislav Pecko. Bývalý československý a slovenský reprezentant, svojho času i kouč Slovana Bratislava, s ktorým získal v roku 2009 majstrovský titul, sa ku chlapcom presunul z postu šéfa mládeže MFK Ružomberok.

Po pauze, ste sa z manažérskej pozície vrátili k trénovaniu, aký to bol pocit? - spýtali sme sa na úvod Ladislava Pecka, svojho času ikony „belasých“, za ktorých odohral 431 ligových stretnutí.

„Keď mám pravdu povedať, na začiatku mal som obavy, ako po troch rokoch pauzy to dopadne. Nešlo len o trénovanie, ale o prípravu chalanov na vážnu súťaž. Zakrátko to už bola pohoda, ako keď človek nasadne na dobre namazaný bicykel.“

Možno povedať, že opäť sa Ladislav Pecko cíti ako ryba vo vode?

„Bez debaty. Je to úplne iná práca ako kancelárska, samozrejme, aj tá je dôležitá. Trénovanie ma jednoznačne oveľa viac napĺňa. Vždy som bol spätý predovšetkým s ihriskom.“

Ako ste spokojný s jesennou časťou?

„Čo sa týka umiestnenia, asi podobná bola aj moja predstava. Želal som si stred tabuľky a tam momentálne aj mužstvo patrí. Ešte mať o nejaké tri body viac, to by už znamenalo maximálnu spokojnosť.“

Čo vás najviac potešilo?

„Milo som bol prekvapený, ako naši mladíci otvorili sezónu. Výsledkovo i herne a takisto z ich prístupu. Vyhrali sme v Liptovskom Mikuláši (2:0), doma s Komárnom (4:1). Najdôležitejšie však je, že chalani, ktorí začínali v ´béčku´, alebo sa u nás rozohrávali, neskôr sa stali vážnymi hráčmi v prvom mužstve. Mám na mysli Tomáša Bobčeka, Mareka Zsigmunda, Lukáša Kojnoka a tiež Martina Regáliho. A to je nosné poslanie rezervy. Celkove prevážili stretnutia, v ktorých sme predvádzali pekný futbal.“

Kedy ste boli smutný?

„Najväčšie sklamanie som zažil v závere jesene, keď mužstvo doma prehralo s Liptovským Mikulášom 2:5. V tom zápase sme všetci nezvládli začiatok a potom sa už bolo ťažko vrátiť. Škrie ma tiež vysoká prehra 0:4 v Komárne, keď nepochopiteľne sme boli odovzdaným tímom.“

Nečakali ste niekedy dačo viac o starších hráčov?

„Skúsení chalani by mali pomôcť mladým. Boli zápasy, keď to platilo, ale nie vždy sa z nich stali ťahúni. Druhá liga je náročná súťaž, dakedy si to daktorí hráči neuvedomovali. Ale celkove vklad ostrieľanejších futbalistov, musím hodnotiť len pozitívne.“

Čo jar, tam už pôjde o všetko?

„S tým súhlasím, lenže aj my sme sa niekde posunuli. Chlapci už vedia, čo ich čaká. Pre viacerých vstup do sezóny bol veľkou neznámou. Počas zimy budeme mať dosť času, aby sme sa pripravili na druhú časť. Zídeme sa 13. januára.“