Tatran za trinásť minút dokázal menší zázrak na úkor favorita

RedakciaŠport20.2.2022

Včera tretí Ružomberok viedol v Poprade nad vtedy predposledným Liptovským Mikulášom 2:0 a asi už málokto rátal s dokonalou otočkou v réžii domáceho Tatrana. Ten v rozpätí trinástich minútach preklopil stav na 3:2 vo svoj prospech a takýto rezultát svietil na tabuli i po záverečnom hvizde Martina Dohála z Trenčianskej Turnej. K tretej prehre Ružomberka v aktuálnom fortunaligovom ročníku sme sa vrátili so stopérom mužstva Alexandrom Mojžišom.

Ako to vyzeralo v kabíne po zápase?

„Spolu sme sa snažili nájsť odpoveď na to, čo sa vlastne stalo v druhom polčase, čo sme mali inak spraviť. Už ale nič s nevydareným zápasom nespravíme a musíme sa pozerať dopredu. V sobotu doma v lige privítame Pohronie a v utorok 1. marca v Slovnaft Cupe Slovan Bratislava.“

Čo ste si za stavu 2:0 cez polčasovú prestávku povedali v kabíne?

„V prvom rade, že treba naďalej udržať vzadu nulu a snažiť sa pridať ešte tretí gól a tým už stretnutie zatvoriť. Žiaľ, to sa nepodarilo. Mikuláš znížil, no my sme na to nezareagovali. Potom prišla penalta Tatrana a za chvíľu ďalšia.“

Ako ste videli jedenástky súpera?

„Podľa mňa, prvá sa nemala pískať, viackrát som si to pozrel na videu. Možno rozhodca to videl inak. Druhá sadla, tam došlo k výraznému kontaktu.“

Dva expresné góly v rozpätí troch minút, ktoré znamenali vyrovnanie, asi dosť nahlodali vašu psychiku, čo vy na to?

„Každý inkasovaný gól s mužstvom zamáva. Škoda, že sme na dva góly v našej sieti inak nezareagovali a znovu nešli do vedenia.“

V závere sa už nedalo nič s výsledkom urobiť?

„Čo by nie. Veď do konca riadneho hracieho času zostávala zhruba štvrťhodinka. Boli tam zo dve príležitosti, súper už ale bol na vlne obrovskej eufórii. Dával do toho všetko, a tak veľmi ťažko sa presadzovalo pred jeho bránou.“

Po polčase asi vás ani nenapadlo, že spod Tatier odídete s prázdnymi rukami, čo poviete?

„Určite to nikto nečakal, veď sme mali zápas vo vlastných rukách. Len sami si za to môžeme.“

Dovoľte ešte sa vrátiť k predchádzajúcemu kolu so Žilinou (5:1), vy ste vlastne, po covide, z postele naskočili do zápasu, ako to vlastne bolo?

„Veru, tak obrazne. Bol som doma v paneláku zavretý. Akurát posledné dva dni počas karantény som sa trochu hýbal. Netajím, sám som bol zvedavý, čo so mnou spraví zápas, no až na posledných päť minút, to bolo fajn.“

Včera ste už necítilo dozvuky korony?

„Ani nie. Pár spoločných tréningov mi veľmi pomohlo.“