Bol pri historickom miľníku ružomberskej "koženej", keď sa oslavoval postup do najvyššej republikovej súťaže v deväťdesiatom siedmom. Vo vtedajšej Mars superlige si následne pripísal 19 štartov. Reč je o Romanovi Plávkovi, momentálne trénerovi 1. OFC Liptovské Sliače, ktorý predchádzajúcu sobotu dovŕšil okrúhlu päťdesiatku.
"S futbalom som začínal ako žiačik v Ružomberku, mojim prvým trénerom bol Ladislav Uličný. V tamojšom klube som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Lenže, keď bol istý posun z dorastu do ´áčka´, ktoré vtedy trénoval Ján Haspra, st., na poslednom tréningu vo svojej kategórii, som si zlomil nohu. Po návrate späť, moje kroky putovali do treťoligového B tímu, ktorý vtedy mal svoj domáci stánok v Ľubochni. Odtiaľ ma potom tréner Jozef Vengloš, mladší, syn slávneho otca, vytiahol do prvého mužstva," vravel niekdajší dlhoročný stopér.
Už spomínaný súťažný ročník 1996/1997 a následný 1997/1998 určite boli "topom" v Plávkovej kariére, hoci k nim sa vracia aj dosť skromne. "Štartov bolo možno pomerne dosť, lenže minutáž menšia. Vzadu, na svojom poste, som mal veľkú konkurenciu vo Ferovi Mikulášovi. Skôr som v zápasoch mával špeciálne úlohy, napríklad hrať na niekoho ´osobku´. Ale bolo to nezabudnuteľné obdobie," spomínal si jubilant.
Na vtedajší futbalový ošiaľ pod Čebraťom však Plávka určite nikdy nezabudne. "Keď sme v poslednom zápase vyhrali nad Novými Zámkami 10:0, v hľadisku sa zišlo azda desať-jedenásť tisíc divákov. Počas celého postupového ročníka mužstvo hnala úžasná kulisa na starom štadióne, s jednou starou tribúnkou, asi so 400 - 500 sedadlami. Všetci ostatní ľudia stáli. Tréner Vladimír Rusnák, ktorému asistenta robil Ľubomír Páleník, zvlášť kládol dôraz na kondíciu. Dokázali sme behať do poslednej minúty zápasu, pričom neraz v práve v záveroch sa nám darilo stretnutia rozhodnúť. Ružomberok v tom čase charakterizoval útočný štýl, dávalo sa najviac gólov," líčil úžasné obdobie vo svojej kariére oslávenec.
Ďalšími Plávkovými futbalovými zastávkami boli Lisková, Liptovské Sliače, Lúčky a teraz je už štyri a pol roka (zase) na sliačanskej futbalovej adrese. Roman mal aj úplne dvoj-trojročné výluky od futbalu. Či už po prasknutí achilovky, alebo po prvej anabáze v 1. OFC Liptovské Sliače. S súčasnosti s týmto mužstvom po jeseni tróni na štvrtej priečke v siedmej ligy a iba s trojbodovým mankom na prvú Černovú. A ako sám vraví, po jeseni prevažujú jednoznačne pozitíva.
Foto: Jozef Dvorský
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia