Štrnásť titulov, dvanásť strieborných a štyri bronzové medaily. Taká bola do doterajšia bilancia ružomberských basketbalistiek v našej najvyššej súťaži žien v rámci samostatného Slovenska. Včera „žabky“ pridali piaty bronz. V sezóne, v ktorej z predchádzajúcej, čo sa týka hráčskeho kádra, nezostal ani kameň na kameni. Klub sa rozlúčil s piatimi cudzinkami, navyše ho upustili aj dve slovenské reprezentantky Miroslava Mištinová a Radka Stašová. Nastolená bola nová slovenská filozofia budovania kádra, s prípadným angažovaním hráčky s českým pasom.
Juraj Suja, ktorý v centre dolného Liptova zavŕšil už svoj jubilejný, desiaty basketbalový rok, pri včerajšom krátkom pohľade späť, „zablúdil“ až do lanského leta. „V júni sme začali riešiť, ako to budeme robiť po novom. V tom čase pre mňa bolo niečo nepredstaviteľné, že na konci sezóny si naše družstvo pred fantastickou kulisou zahrá o 3. miesto. Že v takomto počte prídu ľudia dievčatá podporiť a my získame bronzové medaily, že nebude tie ovce, ktorým sa to prvý raz v ružomberskej histórii nepodarilo. Som nesmierne rád, že napriek všetkému sme v klube dokázali udržať nejakú úroveň. Hoci, sme v tomto ročníku boli tak trochu bez kolesa hodení do vody,“ odkryl svoje pocity 42 – ročný kouč, ktorý do Liptova prišiel svojho času zo Šamorína.
Mladá Ruža, s pomerne úzkou rotáciou musela dve najnáročnejšie série play-off, o postup do finále a potom o bronzový kov odtiahnuť bez svojej pivotky Lucii Hadačovej, čo znamenalo nepríjemné oslabenie. „Pokiaľ Lucia nevypadla, bola v extralige najlepšie blokujúcou hráčkou, takisto mala najviac získaných lôpt. Dovolím si povedať, že s Hadačovou by sme mala aj šancu niečo ´ukradnúť´ v semifinálovej sérii proti Slávii Banská Bystrica. O to si viac cením, že bez nej sa družstvu podarilo získať bronz. Vďačný som aj Lucii za to, že každý deň bola s nami a aktívne sa zapájala do spoločných vecí. Bolo ju cítiť, no žiaľ na ihrisku jej prínos chýbal,“ uviedol k tejto téme Juraj Suja.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia