V MOL aréne sa v šatni Ruže ozýval spev

RedakciaŠport16.5.2022

Pätnásty máj 2022 sa veľkými písmenami zapíše do análov dolnoliptovskej „koženej“. Futbalisti MFK Ružomberok si víťazstvom v Dunajskej Strede (3:2) už pred záverečným kolom zabezpečili titul slovenského vicemajstra.

Možno povedať, že včera po záverečnom hvizde rozhodcu Ivana Kružliaka vás opantala najväčšie radosť počas doterajšej futbalovej kariéry, alebo k čomu by ste tie pocity mohli prirovnať? - spýtali sme sa na úvod 38 – ročného ružomberského kouča Petra Struhára.

„Určite. Niečo podobné, som nezažil ani ako hráč. Navyše v roly trénera je to predovšetkým o úplne inej zodpovednosti. Futbalista je zodpovedný len za svoj výkon, naopak tréner má zodpovednosť vo vzťahu ku kabíne, k ľuďom v klube i k fanúšikom. Takže som ohromne šťastný, že to vyšlo.“

Pred štartom fortunaligového ročníka 2021/2022 niektorí s Ružomberkom nerátali ani v nadstavbovej skupine o 1. - 6. miesto, aký osobný plán ste vy mali?

„Vravel som, že treba ísť postupne. Strednodobým cieľom bolo byť v prvej šestke. Netajím, museli sme trochu zmeniť aj myslenie hráčov. Už pred začiatkom sezóny sme deklarovali, že chceme byť nebezpečným mužstvom, že túžime vyhrávať a nikto si z Ružomberka nebude ľahko odvážať body. To všetko sa napokon aj naplnilo. Chalani uverili tomu, čo sme im vštepovali do hláv.“

Priznajte sa, kedy ste zbadali reálnu vidinu druhej priečky?

„Po jesennej časti. Potom som už nechcel počuť slovné spojenie, udržať si tretie miesto. Hráčom som povedal, že vždy, pri rôznych činnostiach sa treba pozerať dopredu a hore.“

Avšak počas zimnej prestávky, mala druhá Trnava na vás pomerne komfortných plus sedem bodov, čo vy na to?

„Áno, lenže aj náročný program v závere základnej časti. Pred nadstavbou sa nám podarilo stratu stiahnuť na štyri body. Nuž a pomerne rýchlo sme i tie zmazali. V skupine o titul sme si išli svojou cestou. Z doterajších deviatich zápasov Ružomberok, ako jediný tím, žiadny neprehral.“

Dovoľte prejsť ešte k včerajšiemu stretnutiu na Žitnom ostrove. Ako by ste ho zhodnotili?

„Vstup do zápasu mužstvu nevyšiel. Boli sme nepresní v prihrávkach a súper išiel rýchlo do vedenia. Neviem, čo s stalo, prečo chalani nezachytili úvod, veď nastavenie v kabíne bolo veľmi dobré. Musím si to rozanalyzovať i prebrať s hráčmi, že ako si to oni vysvetľujú. Potom sa však ukázala sila nášho kolektívu. Výsledok preklopili a tým DAC zaskočili. Dalo sa predpokladať, že v druhom polčase nás Dunajská Streda zatlačí, no my sme si počkali na svoju chvíľu. V 80. min. mohol Tomáš Bobček zvýšiť na 4:1 a bolo by rozhodnuté. Napokon išlo o drámu až do konca a divák si mohol prísť na svoje. Bol svedkom krásneho futbalového divadla s piatimi gólmi.“

Čo ste po zápase ako prvé vyriekli v kabíne?

„Za celý „realizák“ som chlapcom poďakoval a potom sa spievalo. Išlo o viaceré songy. Najčastejšia sme dávali pesničku s refrénom Čierne oči má, to musí byť má milá.“