
Je to podujatie, ktoré z roka na rok pekne košatie. Organizátori Futbalovej spomienky na Kristiána a Petra v Ludrovej sa snažia, čo najlepšie nahotovať tradičný turnaj v malom futbale, pritiahnuť zaujímavé ´mančafty´ a zároveň obohatiť celú dedinu o vydarený deň, keď si na svoje prídu nielen samotní hráči, ale taktiež verejnosť, dospeláci, či najmladšia generácia.
Tak tomu bolo aj v sobotu, keď ludrovská futbalová pieta písala svoj 5. ročník. „Mali sme štrnásť družstiev, pričom taký bol aj pôvodný zámer. Hoci takmer do poslednej chvíle to vyzeralo na trinásť tímov. Hralo sa v dvoch sedemčlenných skupinách a prvé dva celky postúpili do semifinále,“ uviedol zakladateľ „memoriálu“ Matej Meško, ktorý opäť turnaj, aj s bohatým sprievodným program, pripravil spolu Barborou Lacovou a Michalom Hollým. „Dražil sa aj dres bývalého slovenského reprezentanta Erika Jendriška s podpisom, ktorý si za 900 eur ho odniesol už bývalý tréner Ludrovej Martin Chmela. Bol v ponuke guláš, klasický hovädzí, z diviny i držkový. Pivo napríklad točil môj brat Ľuboš Meško z Čierneho kameňa, majster Slovenska v čapovaní. Svoj program mali ´decká´ a vyšiel aj zámer s raperským duom Šorty a Adiss. Len škoda, že v sobotu zorganizovala Deň obce Štiavnička. Stiahlo to ľudí aj tam. Náš termín bol však už dávno známy.“

Prvenstvo patrilo tímu Nech sa páči, ktorý vo finále zdolal Ďobkárov 3:0. „Rok čo rok je tento turnaj lepší a kvalitnejší,“ pochvaľoval si kapitán víťazného tímu Marko Kučera, opora účastníka OŠK Ludrová. „Vždy sa snažím vyskladať mančaft z kamarátov, s ktorými som hrával, alebo hrávam. Mal som tu napríklad po dvoch chalanoch zo Švošova a z Dolného Kubína. Určite sme boli najlepší. O to viac si dosiahnutý výsledok vážim, že je to spomienka na môjho nebohého brata Kristiána. Takže toto víťazstvo patrí jemu.“
„Chodíme sem pravidelne. Mám partiu pätnástich chalanov, ktorých točím podľa toho, kto ako má čas a je k dispozícii. Väčšina hráčov je z Liptovských Sliačov,“ vravel Anton Moravčík, s registračkou v Liptovskej Teplej, kapitán druhých Ďobkárov. „Vo finále sme narazili na veľmi kvalitného súpera, no mrzí ma, že sme nedali ani gól, po siedmich zápasoch bez prehry. Avšak, boli sme si to predovšetkým užiť.“
V súboji o 3. miesto Bombardéri vyhrali na Červenými Koníkmi z Banskej Bystrice (kapitán Ján Hajdúch) 3:1. „Skupinu sme mali pod kontrolou, no keď už náš postup bol istý, prišla prehra s Nech sa páči. A potom a druhá v semifinále a Ďobkármi, na ktorých to nevieme. Odchádzame však s veľmi príjemnými pocitmi. Dal som dokopy chalanov z Bešeňovej i Hubovej,“ konštatoval kapitán bombardárov Miloš Mikulec, ktorý pracuje v cudzine a predtým obliekal dres TJ Poľana Hubová.
VÝSLEDKY
Semifinále: Ďobkári – Bombardéri 4:1, Nech sa páči – Červené Koníky 2:1, finále: Nech sa páči – Ďobkári 3:0, o 3. miesto: Bombardéri – Červené Koníky 3:1.
Víťazný tím: Marko Kučera, Samuel Holeš, Richard Baláž, Šimon Žiara, Marek Žiara, Samuel Hatala, Lukáš Lupták, Martin Huba, Ivan Kotora.
Najlepší brankár: Samuel Holeš (Nech sa páči), najlepší hráč: Šimon Žiara (Nech sa páči), najlepší strelec: Peter Kováčik (Doupy) – 17 gólov.
Penaltoví králi: Timotej Klačko a Tima Kuracinová.
Foto: Matej Meško
© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia