Z anektovaného Záporožia prišla do Ružomberka O. Jackovecová

Ján SvrčekŠport11.7.2023

V prvej sezóne, so strieborným leskom (2017/2018), basketbalistka Oľga Jackovecová za MBK Ružomberok odohrala v extralige 28 stretnutí, 524 minút, pričom nastrieľala 178 bodov a mala 117 doskokov. O rok na to pri titule to bolo zase všetkých 28 „majstrákov“, no už 730 minút, 304 bodov a 163 doskokov. O zlatú medailu svoju zbierku rozšírila tiež v súťažnom ročníku 2019/2020, no ten Slovenská basketbalová asociácia, kvôli covidu, oficiálne ukončila, aj s určením poradia, po osemnástich kolách tabuľkovej časti, teda bez play-off. Tu sa ružomberská cudzinka dostala na 528 minút, 307 bodov a 163 doskokov. Smelo možno povedať, že rodáčka z Berďanska sa skokovite posúvala dopredu.

Po troch rokoch je bývalá reprezentantka Ukrajiny opäť dolnoliptovskej adrese, keď s tamojším klubom sa dohodla na dvojročnom kontrakte. „Z Ružomberka som odišla do švajčiarskeho klubu BC Winterthur. Veľmi sa mi tam ale nepáčilo. Ani tréningový proces nebol na takej profesionálnej úrovni ako v Ružomberku. Tento angažmán sa skončil po jednej sezóne. Potom som otehotnela a na svet prišla dcérka Palina. Netajím, po dvojročnej pauze, som sa už veľmi chcela vrátiť k basketbalu. Oslovil ma manažér ružomberského klubu Radoslav Popelka a takisto mi volal tréner Juraj Suja. Ozvala sa aj moja agentka, či mi má hľadať nový klub. Po ružomberskej ponuke som dlho ani nerozmýšľala, kladné rozhodnutie prišlo pomerne rýchlo. Je to asi najlepšie riešenie. Idem k trénerovi, ktorý ma veľmi dobre pozná, ktorý má úžasnú energiu a chce, aby sme všetko robili na sto percent. Mojou ambíciou je nielen sa vrátiť do starej formy, ale byť ešte lepšia,“ rozprávala 25 – ročná podkošová hráčka.

Jedna vec bola priklepnúť na ponuku z Koniarne a druhá vyriešiť presun z Rusmi okupovaného Berďanska na Slovensko. „Cesta bola mimoriadne náročná, trvala päť dní, z toho osemnásť hodín sme strávili na hraniciach. Najdlhší bol prechod cez ruskú hranicu. Ďalej sme pokračovali cez Lotyšsko a Estónsko a odtiaľ do Poľska. V Krakove bol po nás pán Popelka,“ opísal zložitú trajektóriu staronová posila podkošovej Ruže.

V treťom najväčšom meste Záporožskej oblasti ani momentálne nie je život jednoduchý. „Stále sme mali strach, kedy a čo buchne. Jedna raketa pristála aj pri dome otca môjho partnera Iľju, je tam poriadna jama. V meste je stále veľa ruských vojakov,“ odkryla trochu pozadie vojny (opäť) ružomberská basketbalistka.

Na otázku, či pri svojej ratolesti bude stíhať všetky hráčske povinnosti, odvetila: „Samozrejme, mám tu Iľju i brata Michala. Prišli preto, aby mi pomohli a počas zápasov, či tréningov sa musia postarať o Palinu.“